Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovenské stredohorie v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Na severe, severovýchode a severozápade ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, na východe Kremnické vrchy a Žiarska kotlina, na juhovýchode Štiavnické vrchy, na juhozápade Pohronský Inovec a na západe Tribeč.
Okresy: Partizánske, Prievidza, Žarnovica, Žiar nad Hronom.
Rozloha: 356km2.
Najvyšší bod: Vtáčnik (1.345,8m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Je to typické vulkanické pohorie (starovulkán), ktoré budujú prevažne neogénne sopečné andezity, ryolity a ich pyroklastiká. Má komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti pohoria je kremnický graben sformovaný vo vrchnom badene. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi. Spodnú štruktúrnu etáž predstavujú relikty badenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a stredom badene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú badenského veku. Stredná štruktúrna etáž vo vrchom badene je vlastne výplň kremnického grabenu. Na začiatku vývoja sa v oblasti Vtáčnika aktivoval explozívno-extruzívny vulkanizmus hyperstenicko-amfibolických andezitov, došlo k výstupu extruzívnych dómov v okrajových zlomoch grabenu na západnej strane. Spodná časť grabenu je tvorená lávovými prúdmi bazaltických, pyroxenických a leukokrátnych andezitov, autochtónnych a redeponovaných pyroklastík ako aj epiklastík (ich hrúbka sa pohybuje od 350 do 500m). Vyššia časť výplne je tvorená 500m hrubým komplexom lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov. Najmladšie výplne sú roztrúsené extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov. Vrchná štruktúrna etáž prekrýva okrajové zlomy. Je zložená s niekoľkých menších stratovulkánov pyroxenických andezitov. Stratovulkány pri západnom a severozápadnom okraji grabenu (aj vtáčnický stratovulkán) budujú od stredu k okrajom uložené lávové prúdy, pyroklastické brekcie a aglomeráty v oblasti centrálnej a blízkej vulkanickej zóny.
Reliéf: Tektonické pohyby, erózia a denudácia rozrušili pôvodný sopečný tvar horstva a dali mu dnešnú podobu štyroch podcelkov. Na odolné andezity a ryolity sa viažu strmé skalné svahy, na pyroklastiká mierne, hladké svahy. V území sú časté zosuvy. Reliéf je veľmi pestrý, z hlavného chrbta vybiehajú rázsochy oddelené hlbokými dolinami, v okrajových častiach sú charakteristické kryhové zosuvy. Výrazné povrchové tvary vznikli periglaciálnymi procesmi (kotly, kužele, skalné stupne), alebo zvetrávaním a rozpadom andezitových prúdov (skalné steny a veže). Vrcholová časť pohoria je vyhlásená za NPR. Horská krajina so subtypom vysočinnej lesnatej neosídlenej krajiny s lesohospodárskou a turisticko-rekreačnou funkciou a polyfunkčnej krajiny nižších polôh a dolín s vidieckou sídelnou štruktúrou.
Lesné porasty: Vegetáciu predstavujú v nižších polohách dubovo-hrabové lesy, vo vyššom stupni prevládajú bukové lesy. V odlesnených častiach sa vyskytujú kroviny, lúky, pasienky i orná pôda.
Vodstvo: Pohorie patrí do povodia Nitry a Hrona.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Nižšie časti pohoria patria do mierne teplej, vyššie do chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Vtáčnik sa delí na 4 geomorfologické podcelky: Vysoký Vtáčnik, Nízky Vtáčnik, Župkovská brázda, Raj.