Národná kultúrna pamiatka Pamätné miesto s pomníkom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Pamätný priestor. Vyhlásený bol v roku 1960. Nachádza sa v lokalite Kalište. Pamätný je tým, že obec Kalište bola počas 2.svetovej vojny vypálená a zahynulo tu 21 obyvateľov. Na úpätí južných svahov Nízkych Tatier, hlboko v horách medzi ihličnatými lesmi, leží mlčanlivé svedectvo hrôz. Sú to stopy po osade. V mierne sa zvažujúcom údolí, v nadmorskej výške 924m, stála ešte začiatkom marca 1945 osada Kalište. Dnes by sme márne hľadali nejaké stopy a údaje o jej vývoji. Iba základy zborených a vypálených domov, cintorín, dva domky s kaplnkou a osamotený, dopoly zborený strom nad hrobom padlých partizánov sú tlmočníkmi tragických udalostí. Dňa 18.marca 1945 bola osada vypálená. Obyvateľstvo, ktoré zostalo nažive, sa vysťahovalo. Kdesi v nacistických archívoch sa azda nachádza rozkaz, kde vedľa názvu Kalište stojí osudné slovo „liquidieren“.
Obec Kalište bola založená v 1.polovici 16.storočia ako uhliarska osada. V oveľa väčšej miere je ale známa hrdinstvom a obetavosťou jej obyvateľov v čase 2.svetovej vojny, a to najmä po vypuknutí SNP. V súvislosti s touto skutočnosťou tu dochádza už v lete 1944 k prvým výsadkom partizánskych skupín. V uvedenom čase sa prví obyvatelia obce stretávajú s partizánmi. Po vypuknutí SNP, už 10.septembra 1944, vytvárajú obyvatelia RNV a začínajú organizovať pomoc povstalcom. Na čele RNV stáli Július Mistrík a Teodor Palúch. Geografická poloha predurčila obec na centrum partizánskeho oddielu Napred pod velením pplk. Michaila Petroviča Osipova-Morského. Ten bol počas SNP náčelníkom štábu partizánskej skupiny Žiar. Od 22.3.1945 bola jeho skupina podriadená oddielu Slovan, Slovenskej národnej partizánskej brigády. V obci sídlila i časť partizánskej brigády Smrť fašizmu pod velením Stepana Silantieviča Petrova-Korpuľova. V čase SNP bol veliteľom 18-člennej sovietsko-československej spravodajskej skupiny partizánov, ktorá 19.9.1944 priletela z Moskvy na letisko Tri Duby pri Zvolene a zorganizovala partizánsky oddiel Petrov, ktorý bol pod jeho velením začlenený do brigády Smrť fašizmu. Časti partizánskej brigády Smrť fašizmu velil vtedy aj Alexej Afanasjevič Martynov. Ten vytvoril, po pribratí príslušníkov dvoch východoslovenských divízií, oddiel Stalin. V brigáde Smrť fašizmu, ktorá pozostávala z niekoľkých partizánskych oddielov, bojovali Slováci, Česi, Ukrajinci, Rusi, Rumuni, Juhoslovania, Maďari, Francúzi, Rakúšania a Nemci. Vybudovali si zimný tábor a partizánsku nemocnicu v obci Baláže. V oblasti osady pôsobila od decembra 1944 aj časť partizánskeho oddielu Pomstiteľ, ktorému velil mjr. Semion Georgievič Morozov. Jeho základ tvorila 22-členná sovietsko-československá partizánska organizátorská skupina Vernyje, ktorá bola vyslaná Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia do oblasti operácií partizánskej brigády Sergej, a to do Vyšnej Jablonky v Poľsku. Koncom októbra 1944 oddiel odišiel spolu s brigádou Smrť fašizmu do priestoru severného Slovenska a odtiaľ sa postupne presunul do Nízkych Tatier a usadil sa v priestore obce Baláže.
Po okupácii Banskej Bystrice jednotkami nemeckej armády sa začala časť nemeckých síl sústreďovať práve na juhozápadných výbežkoch Nízkych Tatier. Nemecké vojenské jednotky a narýchlo formujúce sa protipartizánske teroristické skupiny začali podnikať výpady do okolitých osád. Na toto územie prenikla aj jednotka z SS-divízie „Dirlewanger“ a juhovýchodne na línii Kyslá voda a Kalište operovala bojová skupina SS „Schill“. Väčšinu útokov partizáni odrazili a urobili úspešné protiútoky, keďže dôkladne poznali terén a mali podporu civilného obyvateľstva. Prvá nemecká jazdecká vojenská hliadka prenikla do osady koncom októbra 1944. Nakoľko sily partizánov ešte neboli dostatočné, bolo medzi RNV v obci a partizánmi dohodnuté, že sa im nebude klásť odpor, aby sa nepomstili na civilnom obyvateľstve. Nemeckí vojaci mali tak osadu pod kontrolou celý deň. Neskôr sa brutalita nemeckých jednotiek rozrástla. Prvotriedne vyzbrojená silná nemecká skupina podnikla 14.novembra 1944 neočakávaný prepad partizánskeho oddielu, ktorý odpočíval v blízkosti obce. Nemci obec obsadili, ostali tam i cez noc a urobili domové prehliadky. Pri bojoch došlo k stratám na životoch na obidvoch stranách. Zahynulo 9 partizánov a 19 bolo ranených. Partizáni neskôr odpovedali protiútokom a znovu obec obsadili. Dňa 11.decembra 1944 Nemci Kalište znovu prepadli, a to smerom od Moštenice. Partizáni útok nepriateľa odrazili. Zahynulo 11 ľudí zo strany povstalcov a 19 bolo ranených. Na strane protivníka zahynulo 26 vojakov. Potom sa stiahol do Moštenice a sľuboval pomstu. Situácia bola pre obyvateľov obce v daných chvíľach mimoriadne kritická, keďže sa nachádzali v priamom ohrození života. Ich postavenie sa zhoršilo, keď do osady prenikla časť maďarských vojakov, bojujúcich na strane nemeckej brannej moci, kedy prepukla v osade epidémia týfusu. Chorých museli izolovať a umiestniť do zemľaniek. V obci okrem maďarských vojakov na týfus zomrelo 25 obyvateľov.
V súvislosti s ústupom jednotiek nemeckej armády z východného frontu prenikla do osady 17.marca 1945 ďalšia nemecká výzvedná hliadka. Ráno 18.marca 1945 sa do obce Nemci vrátili v počte asi 300 mužov. Tento dátum sa zapísal do kroniky ako posledný a najtragickejší v celej histórii tejto malej horskej osady. Nemci obkľúčili južný a východný okraj osady a ostreľovali hlavnú cestu, ktorá ako jediná bola pre vysoký sneh schodná. Pri pokuse o útek padol Alexander Bučko, ktorý býval v prvom dome pri ceste od Moštenice. Podobne zahynul aj mladý robotník Július Kaliský. Manželku Alexandra Bučka, Jolanu Bučkovú, zastrelili na prahu vlastného domu. 21-ročná Tonka Komorová bola zasiahnutá dávkou z automatu pri tom istom dome. Vo vlastnom byte nacisti zavraždili 61 ročného Jána Kaliského. Na hornom konci osady, v dome, ktorý bol vtedy označený číslom 7, zhorela za živa v plameňoch Sabína Mistríková spolu so svojím synom Emilom Mistríkom, 17-ročným Vasilom Longauerom a jeho 18-ročným priateľom, robotníkom Vladom Kamhalom. V horiacich troskách svojho domu našiel smrť tiež Gustáv Kaliský a 67-ročná Anna Kaliská. Za živa upálili i bezvládnu 90-ročnú starenku Máriu Kostúrovú. Podobný osud stihol aj chorého Karola Komoru a Antóniu Kaliskú. Nacisti v beštiálnom vraždení pokračovali ďalej. Výsledkom ich činnosti bol fakt, že osada bola zmenená na zhorenisko. Zo 42 domov ostalo len 6. Do nich sa nasťahovali tí, čo prežili. 58 rodín tam žilo v stiesnených podmienkach ďalej, a to v obave, či sa Nemci opäť nevrátia. Po oslobodení (na siedmy deň po tragédii, t.j. 25.3.1945, do obce dorazila 5-členná rumunská a sovietska hliadka) ďalší pobyt v obci už nebol možný. Obytné domy pre obyvateľov obce boli vybudované na sídlisku Fončorda v Banskej Bystrici. Dnes sú v obci zrekonštruované iba dva domy, zvonička a základy obytných domov.
Pamätný dom na SNP I. Nachádza sa v lokalite Kalište. Dnes je v ňom múzeum.
Pamätný dom na SNP II. Nachádza sa v lokalite Kalište. Dnes je v ňom múzeum.