Renesančný kaštieľ v Klátovej Novej Vsi

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančný kaštieľ, tvrdza, bol postavený v 2.polovici 16.storočia na starších základoch. Predstavuje malé opevnené sídlo miestnych zemepánov. Jej výstavba sa spája s rodinou Novoveskovcov (Ujfaluši), ktorí vtedy boli majiteľmi obce. V okolí stavby bolo preukázané osídlenie už v 7.-6.storočí p. n.l. ľudom lužickej kultúry. Kaštieľ pravdepodobne slúžil aj ako mýtna stanica na obchodnej ceste do Skýcova. Upravený bol v 19.storočí. Po požiari začiatkom 19.storočia  bol prestavaný na pivovar, neskôr sýpku a postupne chátral. V roku 1973 bol pamiatkovo obnovený. V rokoch 1982-1985 bola budova pamiatkovo zrekonštruovaná. Tvŕdza má obdĺžnikový pôdorys s nárožnými valcovými baštami,...

Barokový kaštieľ Bacskády v Klátovej Novej Vsi

Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1977. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaštieľ. Novobarokový kaštieľ z 2.polovice 18.storočia (1760-1765), vznikol prestavbou renesančného kaštieľa. Pôvodne malý prízemný kaštieľ dala postaviť rodina Husárovcov koncom 17.storočia. Neskôr ho vlastnili Huňadyovci, Marcibániovci a Migazziovci. Kaštieľ sa skladá zo starej a novej časti. Jeden z majiteľov I. Marcibáni starú časť z 18.storočia v roku 1800 prestaval. V roku 1860 nadstavil poschodie a kaštieľ upravil v klasicistickom slohu. V roku 1884 sa stal vlastníctvom rodiny Haupt-Stummerovcov. Okolo roku 1892 ho dal prestavať Leopold Haupt-Stummer na prepychové rodinné sídlo. Rozšíril ho a bohato členené fasády upravil...

Oldenburgovský kaštieľ v Brodzanoch

Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaštieľ. Oldenburgovský kaštieľ bol prestavaný v 2.polovici 16.storočia v ranej renesancii. Predtým na jeho mieste stála kúria Brodzianských, o ktorej je najstaršia zmienka z roku 1377, neskôr z roku 1495. Brodzianskí boli prvýkrát spomínaní v roku 1293 spolu s obcou. Časť ich majetku sa v 16.storočí dostáva do vlastníctva Forgáčovcov a neskôr v rokoch 1659-1662 Kvašaiovcov. Prestavať spustnutú kúriu v roku 1669 dala rodina Kvašaiovcov z dôvodu tureckého nebezpečenstva. Na západnej strane boli pristavané výrazné hranolové veže. Tým bola kúria prestavaná na kaštieľ. V 2.štvrtine 18.storočia bol...

Renesančný kaštieľ v Bošanoch

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Veľký kaštieľ Bošániovcov, ktorí tam mali svoje pôvodné sídlo z čias románskych, vežovú kúriu. Pôvodne na tomto mieste stál opevnený blokový hrádok s polygonálnou vežou, pochádzajúci najneskôr zo 14.storočia. V 15.storočí bol rozšírený na trojpriestorový. Pôvodne gotická stavba bola v roku 1550 prebudovaná na súčasný kaštieľ v renesančnom slohu. Konštrukcie pôvodnej stavby boli zakomponované do renesančného kaštieľa. Upravený bol v 1.polovici 17.storočia. Renesančná prestavba mala za cieľ vybudovať silnú protitureckú pevnosť. Na pravidelnom nádvorí, vymedzenom opevňovacím múrom a nárožnými, koso postavenými bastiónmi, bol vybudovaný dvojkrídlový poschodový objekt s vysokou atikou. V roku 1776 prebehla...

Barokový kaštieľ v Bošanoch

Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaštieľ. Pôvodne barokový kaštieľ Bošániovcov, s klasicistickými úpravami z roku 1776, s neskoršími úpravami, má obdĺžnikový pôdorys, štvortraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s pivnicou. Solitér stojí v strede obce Veľké Bošany v severovýchodnej časti parku s historickou zeleňou na ulici SNP 131. Park.

Kaštieľ Ostrolúckych v Zemianskom Podhradí

Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaštieľ. Kaštieľ bol postavený ako renesančný. Je to niekdajšie bydlisko Štúrovej lásky Adely Ostrolúckej. Za svojim bratom Samuelom Štúrom (1818-1861) sem často chodieval Ľudovít Štúr a zoznámil sa tu s ňou. Pôvodný kaštieľ bol postavený v 17.storočí ako opevnený kaštieľ s dvoma vežami. Pôvodne bol majetkom zemianskej rodiny Príleských z Prílesa, ktorí ho postavili. Postupne ho vlastnili Pavol, Alexej, Ľudovít a Ester Príleská, ktorej dcéra Ľudovika sa vydala za Ľudovíta Ostrolúckeho, čím prešiel majetok na Ostrolúckych. Posledným majiteľom bol veľkostatkár Gejza Ostrolúcky, synovec Adely Ostrolúckej. Prešiel viacerými...