Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Farský rímsko-katolícky Kostol svätého Gála, opáta bol postavený v barokovom slohu na prelome 16. a 17.storočia. Upravovaný bol v roku 1799, klasicisticky v 19.storočí a v roku 1996. Má obdĺžnikový pôdorys so stlačeným polkruhovýmn záverom, je jednoloďový, jednovežový s renesančnou vežou. Kostol je obohnaný kamenným múrom. V múre kostola sú zamurované náhrobné kamene zo 16. a 17.storočia. Kostol stojí v strede námestia na ulici Bajzova.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. O existencii farnosti v obci svedčí spis z roku 1420, v ktorom je spomínaný dp. Mikuláš, farár z Petrovíc. Farským kostolom bola pravdepodobne kaplnka na vŕšku „Barborka“. Podľa tradície túto kaplnku dal zrúcať‘ Juraj Turzo, keď‘ sa stal horlivým šíriteľom Luterovej náuky. Zánikom kostolíka asi zanikla i farská správa v Petroviciach. Nový kostolík vystaval v roku 1612 Ján Minár Michník uprostred malého cintorína, vedľa farskej záhrady. Kostolík bol drevený, bez veže a sakristie, zasvätený narodeniu Kráľovnej anjelov. Svätú omšu chodieval obetovať‘ v nedele a sviatky dp. duchovný z Bytče. V roku 1789 bola farnosť v obci obnovená. Farský rímsko-katolícky Kostol narodenia Panny Márie bol postavený...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Farský Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov bol postavený v renesančnom slohu na prelome 16. a 17.storočia až v 1.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v roku 1641, v 70.rokoch 20.storočia a v roku 2002. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom. Autorom veže v roku 1641 je Georg Nikolin. Je to jednoloďová a jednovežová stavba. Stojí na návrší nad obcou.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých zo 14.storočia. Upravovaný bol v polovici 15.storočia a renesančne prestavaný v roku 1590. V časoch Mikuláša Esterháziho bol prestavaný v barokovom štýle. O dokončenie prestavby sa zaslúžil hlavný jágerský prepošt, bytčiansky rodák, Ondrej Matúšek. Upravovaný bol v rokoch 1628, 1696, 1756, 1787, 1937-1939 a renovovaný v roku 1950. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom. Je to jednoloďová jednovežová a jednokaplnková stavba. Barokový interiér a renesančná nástenná maľba. Autormi renesančnej prestavby sú J. Kilián a A. Pocabello, autorom barokovej prestavby je P. Heipl. Autorom úprav v 20.storočí je Milan Michal Harminc. Stojí na Námestí Slovenskej republiky v centre mesta...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančný rímsko-katolícky Kostol svätej Barbory bol postavený na prelome 16. a 17.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom, je to jednoloďová jednovežová stavba. Upravovaná bola v rokoch 1813, 1861, 1939, 1962, 1987 a 2002. Autorom úpravy v roku 1939 je Milan Michal Harminc. Kostol stojí na cintoríne.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2011. Artikulárny murovaný evanjelický klasicistický kostol bol postavený v roku 1750. Upravovaný bol v 1.polovici 19.storočia a v rokoch 1905 a 1935. Na jeho vnútornej ľavej strane bol dlhé roky napísaný veršovaný latinský nápis opisujúci veľkú povodeň. Povodeň z 2.júna 1754 zaznačil vtedajší farár Juraj Jamriška. Nápis je dnes zamaľovaný, jeho podobu je možné nájsť už iba na fotografii v cirkevnej kronike. Stojí v strede obce.
