Národná kultúrna pamiatka Pamätný dom a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätný dom. Budova bývalej školy bola postavená koncom 19.storočia. Upravovaná bola v 1.polovici 20.storočia. Má pôdorys v tvare L, dvojtraktovú dispozíciu, je jednopodlažná. Je pamätná tým, že v jej priestoroch boli v 2.svetovej vojne zavraždení občania. Budova stojí východne na hornom okraji obce Folkušová 46. Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa zavraždeným občanom.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1995. Bývalá kúria Lehotských bola postavená vo funkcionalistickom slohu v roku 1931. Upravovaná bola v 90.rokoch 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, dvoj a trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná s podkrovím a pivnicou. Pamätná je tým, že v nej počas pobytov v obci býval T. G. Masaryk. Autorom stavby je Jan Pacl. Budova stojí v južnej časti obce Bystrička 168.
Národná kultúrna pamiatka Chata a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1979. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätná chata. Zrubová partizánska chata bola postavená v 1.polovici 20.storočia. Sídlilo v nej veliteľstvo partizánskej skupiny počas SNP. Chata má pôdorys v tvare L, štvordielnu päťpriestorovú dispozíciu, je jednopodlažná. Chata stojí v Gaderskej doline v lokalite Brestová. Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa sídla veliteľstva.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický kamenný pranier, stĺp hanby, z 30.rokov 19.storočia. Upravovaný bol po roku 1945, v 2.polovici 20.storočia a v roku 2000. Má kruhový pôdorys a stojí pred evanjelickým kostolom na Námestí SNP.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1972. Do roku 1971 bolo mesto konečnou stanicou úzkorozchodnej železnice, ktorá bola zrušená. Zostala z nej iba koľaj. Nachádza sa juhozápadne od rímsko-katolíckeho Kostola navštívenia Panny Márie. Lesná železnička v Liptovskom Hrádku sústreďuje mobiliár bývalej Čiernovážskej lesnej železnice, ktorej výstavba sa začala v roku 1913, na základe povolenia Uhorského štátneho lesného úradu v Liptovskom Hrádku. Tento zadal staviteľskej firme Magyar Belga stavbu trate, ktorá prebiehala v troch etapách a bola dokončená v roku 1940. Okrem nákladnej sa prevádzkovala aj osobná doprava, úradne povolená od roku 1932. Táto trať viedla z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku až po Zátureň pod Kráľovou hoľou a bola...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Drevená zrubová zvonica z roku 1883 slúžila ako merač času a signalizačné zariadenie. Slúžila súčasne ako márnica. Upravovaná bola v rokoch 1924, 1963 a v 90.rokoch 20.storočia. Má štvorcový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, je dvojpodlažná. Autorom stavby je staviteľ Repa. Stojí na cintoríne pri ceste do obce.
