Národná kultúrna pamiatka Kostol a náhrobník vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov. Podľa záznamov z roku 1332 už v obci existovala fara. Počiatky stavby kostolíka treba hľadať v hlbšej minulosti. Najstaršou stavebnou časťou kostola je zachované polygonálne uzavreté presbytérium s gotickou krížovou rebrovou klenbou, dnes vo funkcii bočnej kaplnky. K svätyni bola v roku 1397 pristavená kostolná loď. Osemboká veža bola vybudovaná v 1.polovici 16.storočia. Následkom delostreleckej paľby v roku 1623 bol kostol veľmi poškodený. Opraviť ho dal patrón Ján Pálfi. Zničený gotický oltár nahradil barokový, ktorý existuje doteraz. Okrem hlavného oltára s obrazom svätého Petra a Pavla a sochami svätého Augustína a svätého Vojtecha sú v kostole dva bočné oltáre. Vo veži sa nachádzajú tri zvony. Kostolná veža je zakončená osembokým tehlovým ihlanom. Na prelome 19. a 20.storočia mala farnosť asi 1.500 veriacich. Kostol však nemohol pojať tento počet, preto sa farár Mikuláš Kováč zaoberal myšlienkou na jeho rozšírenie. Plány prekazila 1.svetová vojna a následné hospodárske problémy. Dňa 21.marca 1939 inštalovali nového duchovného Vojtecha Šulku, ktorý v kázni vyhlásil, že vynaloží všetko úsilie, aby do roka boli postavené základy nového, priestrannejšieho kostola. Podmienkou prestavby bolo, aby pôvodné sanktuárium a veža, ako historicky cenné časti kostola, zostali neporušené. Dnešné sanktuárium, oddelené od hlavnej lode víťazným oblúkom, dostalo podobu po liturgických úpravách uskutočnených v rokoch 1983-1985. Hlavná loď má šírku 9,2m, dĺžku 25,7m, bočné lode sú 3,1m široké a 16,75m dlhé. Nová svätyňa má šírku 7m a hĺbku 6,4m. Chór pre organ je 9,2m široký a 4,95m hlboký. Kostol stojí nad obcou.
Náhrobník.