Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický trojloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Mikuláša, biskupa z 80.rokov 13.storočia. V 2.polovici 17.storočia bol zásadne barokovo prestavaný na trojloď. Koncom 18.storočia bol klasicisticky prefasádovaný a koncom 19.storočia upravený do pseudohistorizujúceho slohového výrazu. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Z gotickej stavby sa zachoval lomený víťazný oblúk zarezaný do steny, ktorý má v nábehu ťažké profilované rímsy z obdobia okolo roku 1280. Trojloďová stavba s rovným presbytériom má zaoblené rohy pôvodne gotického obdĺžnikového pôdorysu, čím vyvoláva dojem priečneho oválu. Hlavná loď takto vzniknutého nového trojlodia bola zaklenutá valenou klenbou s dvoma dvojicami lunet a bočné lode dostali krížovú klenbu okrem severozápadného poľa, kde sú dvojice protiľahlých lunet. Na západnej strane je predstavaná veža, ktorá dostala v 1.tretine 19.storočia pavlač so železným empírovým zábradlím, dosadajúcu na pôvodnú korunnú rímsu veže. Fasády sú hladké, čiastočne vidno aj zvyšky renesančného nárožného kvádrovania a poškodené mramorové epitafy zamurované v bočných pilieroch. K významným architektonickým prvkom patrí lomený víťazný oblúk z konca 13. storočia. Hodnotný barokový mobiliár. Jeho barokový interiér ukrýva niekoľko umeleckých diel. Najcennejšia je neskorogotická kamenná krstiteľnica zo 16.storočia, neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Hlavný barokový oltár svätého Mikuláša, biskupa z 2.polovice 18.storočia je zdobený drevorezbou. V strede stĺpovej architektúry dominuje rozmerný obraz svätého Mikuláša, biskupa z 2.polovice 19.storočia. Na osembokom podstavci s kužeľovitým driekom je široká kalichová nádoba, krstiteľnica, na ktorej je vyrytý rok 1222. Pozoruhodná je plastika Kristus na kríži z 2.polovice 16.storočia, zavesená na triumfálnom oblúku, kamenný epitaf zo 16.storočia, vytesaný do ľubovnianskeho červeného vápenca a historicky cenné bočné oltáre. Oltár Svätého kríža zo 17.storočia, oltár Svätej rodiny z 18.storočia, súčasťou ktorého je gotická socha Madony zo 14.storočia (z čias okolo roku 1360), známa ako Madona z Ľubovne a plastika Vir dolorum zo začiatku 16.storočia, oltár Sedembolestnej Panny Márie, Piety, vo vrchole s plastikou Vzkrieseného Krista, barokový oltár Panny Márie Karmelskej a svätej Anny Metercie, vo vrchole s plastikou Zmŕtvychvstalého Krista. Výpovednú hodnotu má reliéf Zasnúbenie Panny Márie z roku 1929, svadobný dar španielskeho kráľa infantke Izabele de Bourbon, manželke grófa Jána Zamoyského. Historicky cenné sú aj plastika Oplakávanie Krista a renesančné epitafy. Nachádza sa v strede Námestia svätého Mikuláša v Pamiatkovej zóne.
