Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Martina biskupa z Tours zo 14.storočia. Prvá zmienka o kostole pochádza z obdobia rokov 1332-1337. Upravovaný bol v 15.storočí. V roku 1599 ho pravdepodobne vypálili krymskí Tatári. Opravený a renesančne prestavaný bol v roku 1600. Kostolná loď bola zaklenutá renesančnou krížovou klenbou. Areál kostola bol začiatkom 17.storočia opevnený kamenným múrom, ktorý bol zbúraný až pri prístavbe nového kostola v roku 1931. Pôvodný renesančný kamenný portál vstupu je dnes vstavaný do nového múru pred priečelím starého kostola. Do múru je zamurovaných aj niekoľko náhrobných tabúľ s latinskými nápismi datovaných rokmi 1616 a 1630. Pochádzajú z obdobia, keď kostol používali evanjelici. Tí ho používali približne medzi rokmi 1581-1647. Počas 1.svetovej vojny boli kvôli nedostatku kovu zhabané kostolné zvony. V roku 1779 bol pri kostole postavený kamenný kríž. Nový kostol pristavaný k južnej stene starého kostola v rokoch 1930-1931, so starým je prepojený tromi oblúkmi (nesenými stĺpmi). Je to teda vlastne dvojkostol. Stavbu realizovala piešťanská firma Alexander Pflüger. Stavba s ranogotickým pôdorysom nepravidelného obdĺžnika s rovným záverom presbytéria. Exteriér kostola je hladký s oknami v tvare poloblúkov. Na priečelí je predstavaná veža s murovanou ihlanovou strechou. V dolnej časti má úzke obdĺžnikové okno a niku. Maliarsku výzdobu v interiéri reštauroval v roku 1989 Jozef Medo. Na strope sú zobrazení cirkevní otcovia (svätý Albert Veľký, svätý Ambrosius, svätý Hieroným a svätý Augustín). Je tu aj svätý Michal, archanjel s plamenným mečom a miskovitými váhami ako sprievodca do raja. Pri jeho nohách sa údajne nachádzal drak, ktorý pre rozsiahle poškodenie nebol reštaurovaný. V mieste dosadajúcej klenby sú zobrazení evanjelisti. Svätý Ján a svätý Matúš sú pôvodné maľby. Svätý Lukáš a svätý Marek sú mladšie maľby od reštaurátora z roku 1989. Zaklenutý je rovným stropom. Veža je umiestnená na juhovýchodnej strane kostola. Na priečelí kostola sú dve okná a kamenný reliéf Panny Márie s Ježiškom od akademického sochára Ladislava Ľudovíta Polláka, ktorý žil a tvoril v Piešťanoch. Na rovnom strope nového kostola je v oválnom poli znázornené Kristovo zmŕtvychvstanie, menšie maľby v okrúhlych medailónoch zobrazujú cirkevnú symboliku (kríž, desatoro, kľúče, INRI, JHS a štylizované M ako Mária). Tieto maľby neboli reštaurované, obnovená bola len časť plastickej Krížovej cesty umiestnená na bočných stenách kostolnej lode. Nad prepojením staršieho kostola je triptych, tri veľké nástenné maľby zobrazujúce Krista padajúceho pod krížom, Krista zjavujúceho sa apoštolom a veriacim a Narodenie Pána Ježiša. Obrazy namaľoval v roku 1933 kňaz a maliar Alexander Buzna. V kútoch za oltárom sú plastiky svätého Petra a svätého Pavla. Z pôvodného oltára sa zachoval len bohostánok s plastikou Ježiša s kalichom a hostiou. Pôvodný oltár bol po II.vatikánskom koncile nahradený novým oltárom smerovaným do lode kostola. Pri jeho vyhotovení bola použitá pôvodná oltárna menza s plastickým vyobrazením pelikána živiaceho mláďatá vlastnou krvou. Pelikán je symbolom Ježiša, ktorý preliatím vlastnej krvi spasil svet. Pôvodný je aj obraz svätého Martina v brnení na koni so žobrákom, ktorý má podobu Ježiša. Podľa tradície svätý Martin dal svoj plášť uzimenému žobrákovi. Kostol stojí v strede obce na východnej strane ulice Topoľčianska.
