Kostol svätého Juraja, mučeníka v Žiline

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický, neskôr renesančne upravený, rímsko-katolícky Kostol svätého Juraja, mučeníka zo 16.storočia. Stojí na severozápadnom okraji obce, kde uprostred cintorína tvorí s okolitou prírodou veľmi krásny harmonický celok. Upravovaný bol v roku 1776, v 18.storočí, v rokoch 1826 a 2010-2012. Dispozične predstavuje kostol jednolodie so svätyňou a pristavenou vežou. Krátka loď kostola je takmer štvorcového pôdorysu a štvorcová je i svätyňa. Mohutná veža pred vchodom kostola sa nahor zužuje a len málo prevyšuje hrebeň strechy kostolnej veže. Veža je zakončená ihlanovitou strieškou. Kostol bol postavený na prelome 15. a 16.storočia, v období neskorej gotiky. Najstaršia zachovaná písomná správa sa nachádza v zlomku listiny z roku 1583 (je v Štátnom archíve v Bytči), v ktorom sa spomína neoprávnené odtrhnutie dediny Bytčice od trnovského kostola. Stará ľudová tradícia uvádza, že Kostol svätého Juraja, mučeníka stál pôvodne v Bytčici a do Trnového bol prenesený. Začiatkom 17.storočia vlastnila richtárstvo v Trnovom rodina Trnovských, Judex Mikuláš Trnovský zadovážil pre kostol v rokoch 1604 a 1606 dva veľké zvony. Obidva renesančné zvony sa zachovali a v ich vážnom hlase akoby zaznievala žaloba nepokojných stáročí. Na každom zvone je spolu s rokom nápis „Pánovo slovo nech zaznieva naveky“. Neskôr bol viackrát upravovaný. V roku 1619 žiadal višňovský farár, Trnové bolo vtedy filiálkou Višňového pri Žiline, na žilinskej kongregácii odporúčací list na zbierky aby mohli obyvatelia prestavať a ozdobiť rozváľaný kostol a preliať zvony. Kanonická vizitácia z roku 1713 zase spomína, že kostol i zvonica boli veľmi poškodené za Tököliho a Rákociho povstania a už hrozilo, že sa zrútia. Preto v posledných rokoch dal rosinský farár, Trnové sa ešte v 1.polovici 17.storočia stalo filiálkou Rosiny pri Žiline a zostalo ňou do júla v roku 2003, kedy sa stalo samostatnou farnosťou svätého Cyrila a Metoda, obnoviť strechu kostola a dôkladne upevniť celú stavbu. Ľudové črty sa veľmi markantne prejavujú nielen v celkovej štruktúre kostola ale aj v jeho vnútornom zariadení. Steny interiéru sú obité doskami a vyzdobené schematickou ornamentikou v bielo-červeno-šedom prevedení. Kanonické vizitácie uvádzajú, že kostol bol viackrát vyrabovaný a tak boli nevyhnutné aj vnútorné opravy. Nápis na hrubo tepaných okenných mrežiach „Anno Domini 1726“ tiež dosvedčuje väčšiu renováciu interiéru. Do tohto obdobia ľudového baroka možno datovať konečnú úpravu oltára svätého Juraja. Je to jednoloďová ľudová práca. Drevená menza má podobu maľovanej truhly. Na oltárnu dosku je pripojený mohutný akantový rám. V jednoduchých volutách akantového rámu sú vkomponované postavy svätíc a anjelov. Po stranách rámu sú kvety slnečnice. Plastika svätého Juraja, patróna kostola, pôvodne bol na oltári reliéf svätého Juraja, je vložená do rámu z vavrínového venca. Rám je rozšírený svätožiarou, ktorú vo výške udržujú dva anjeli. V nadstavci oltára je umiestnená ľudová baroková maľba Navštívenia Panny Márie. Pôvodne aj v nadstavci bol reliéf a to Pána Ježiša. Kostol má v interiéri až dve empory, okolo západnej a severnej steny, kde bol kedysi umiestnený barokový organ. Zachovala sa však len časť barokovej skrine organu. Zachoval sa maľovaný strop a zariadenie pochádzajúce z 18.storočia. Kostol sa nachádza v časti Trnové na ulici Cintorínska.