Kostol svätého Juraja, mučeníka v Nitrianskej Blatnici

Národná kultúrna pamiatka Kostol a príkostolný cintorín vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Kostol. Románsky rímsko-katolícky Kostol svätého Juraja, mučeníka (Rotunda Jurko) postavený pravdepodobne pred polovicou 11.storočia. V interiéri vo výške 3,4m bolo ale odhalené nádherné, kompletne zachované okno z predrománskeho obdobia. Neboli na ňom v neskorších obdobiach robené žiadne zásahy a je v pôvodnom stave. Spolu s konsekračným krížom a fragmentmi omietok tento nález dokazuje, že kostolík stál už v 1.polovici 9.storočí. To znamená, že Rotunda svätého Juraja je najstarším, dodnes stojacim kostolom na Slovensku. Najstaršie stopy osídlenia sú z neskorej doby kamennej. Osídlenie v staršej dobe železnej súvisí s s opevneným hradiskom na vrchu Marhát. Počiatky slovanského osídlenia spadajú do 9.storočia. Dva dvorce pochádzajú z 9. a 10.storočia, osídlenie dedinského typu z 11.-13.storočia. Kostol bol upravovaný v 11.storočí, v polovici 13.storočia, v rokoch 1530 a 1665, 1821, v 50.rokoch 20.storočia a v rokoch 2001-2002. V rokoch 1974-1980 prebiehal v okolí kostola archeologický výskum pod vedením Alexandra Ruttkaya. Výskumy ukázali, že múry kostolíka, ktoré vznikli ešte v období Veľkej Moravy, siahajú až do výšky niekoľkých metrov (5-7m). Rotunda s kruhovým pôdorysom a podkovovitou apsidou. Na starobylosť kostolíka, ktorý stojí na lúke pod vrchom Marhát, upozornili už archeologické výskumy v 70.rokoch 20.storočia. Ich výsledky už v tom čase popreli pôvodné domnienky, podľa ktorých bol Kostol svätého Juraja renesančno-barokový. Do omylu priviedli historikov prístavby veže kostolíka, na ktorej je uvedený rok 1665 a predovšetkým omietka, ktorá skryla kamenné múry rotundy. Počas archeologického výskumu sa zistilo, že ide o rotundu, ktorá má takmer identické rozmery ako rotunda v Ducovom (zachovali sa z nej iba základy). Z nálezových okolností bolo zistené, že nepochádza zo 16. ani zo 17.storočia, ale je oveľa staršia a určite vznikla už pred 10.storočím. Vďaka obnovenému archeologickému výskumu, ktorý tu prebiehal po roku 2009, je dnes definitívne potvrdené, že Rotunda svätého Juraja je z 1.polovice 9.storočia a naozaj je najstarším stojacim kostolom na území Slovenska. Rotunda začala po rozpade Veľkej Moravy pustnúť. Pri archeologickom výskume boli objavené dva palisádové dvorce z 9. a 10.storočia, asi 150 kostrových hrobov, šperky, žarnovy, dechtárske pece a osídlenie dedinského typu na priľahlej lokalite Púšť. Cez osadu pri Jurkovi viedla v 9.storočí cestná komunikácia spájajúca Ponitrie s Považím a hradiskami na Morave. Osídlenie tu končí na prelome 13. a 14.storočia, kedy vznikla výhodnejšia cesta cez sedlo Havran a dedina sa posunula nižšie do úrodnejšieho kraja. Až do roku 1530 je datovaný listinný doklad, v ktorom sa uvádza, že rotunda bola prebudovaná v renesančnom slohu. V tom roku ju dala zrekonštruovať grófka Mária Turzová. Zároveň bola pristavaná pustovňa a stredoveká škola. Dátum tejto prestavby sa dlho v literatúre uvádzal ako počiatok existencie kostolíka. Už v tomto dokumente sa spomínajú aj pravidelné svätojurské púte, ktoré sa tu konajú dodnes, vždy prvú nedeľu po Jurajovi. O kostolík sa neskôr starali pustovníci, ktorí žili v pristavanej pustovni a zároveň viedli školu, ktorá tu jestvovala. Dnes patrí rotunda obci, ktorá sa o ňu stará spoločne s Občianskym združením Rotunda Jurko. Jeho členovia na požiadanie sprevádzajú po kostolíku aj turistov. Kostol nie je bežne prístupný. Nachádza sa na odľahlom mieste, a preto nemôže byť otvorený. Aj napriek tomu tu už došlo ku krádežiam, keď zmizli medené parapety a časť medeného obloženia strechy. K najzáhadnejšej a dodnes neobjasnenej krádeži tu došlo v 90.rokoch 20.storočia, keď niekto z oltára vyrezal obraz svätého Juraja z prelomu 16. a 17.storočia. Po 20 rokoch sa akoby zázrakom našiel zrolovaný a vyhodený neďaleko Duchonky. Bol zreštaurovaný.

Príkostolný cintorín.