Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Ranobarokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v rokoch 1650-1657. Upravovaný bol v roku 1767. Donátorom kostola bol miestny rodák Adam Šalgovič s prispením kapituly. Kostol konsekroval na sviatok patróna v roku 1957 ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai. Má pozdĺžny pôdorys a svätyňu trojbokého záveru. Dvojvežové priečelie ukončuje tympanón. V kamennom portáli, v supraporte na kamennej tabuli, je znak patróna mesta Trnavy a legenda: „Insignia civitatis Tyrnaviensis 1673“. Pod rímsou nájdeme sochu Panny Márie s nápisom: „Magne deus koeli regina“. Kostol je zaklenutý krížovou klenbou. Pôvodné veže boli ihlancovito zastrešené a pokryté šindľom tak, ako strecha kostola. Požiare často poškodzovali veže aj kostol. Veže po oprave v roku 1799 dostali dnešnú podobu. Na druhej etáži dvojvežia sú tri okná. Na okrajových boli pôvodne niky so sochami svätého Mikuláša (farský kostol v Trnave) a svätého Vojtecha. V bočných otvoroch veží bola socha svätej Alžbety Uhorskej a podnes jestvujúca socha Najsvätejšej Trojice. V roku 1659 pristavali kaplnku, kde bol Boží hrob, sakristia a na protiľahlej strane kaplnka s oltárom Panny Márie Loretánskej. Po požiari v roku 1802 sa začalo s opravou, ale počas napoleonských vojen bolo v kostole skladisko pušného prachu. Rozsiahle opravy z roku 1808 boli prerušené pre požiar. Po zemetrasení v roku 1902 murivo svätyne zosilnili. Na pravej strane víťazného oblúka bola zavesená drevená kazateľnica s vyobrazenými evanjelistami a plastikou svätého Michala, archanjela. Dnes už kazateľnica neexistuje. Po bokoch hlavného oltára Najsvätejšej Trojice, s námetom korunovania Panny Márie, sú sochy svätého Mikuláša a svätého Ignáca z Loyoly. Ozdobné stĺpy zdobia sochy svätej Kataríny a svätej Barbory. Bočné oltáre sú zasvätené Božskému Srdcu (so sochami svätého Františka Assiského a svätého Jána Nepomuckého) a svätému Jozefovi (so sochami svätej Barbory a svätého Floriána). Pod zaobleným triumfálnym oblúkom je železná tyč v strede s krížom. Pôvodne tu bol kríž s Ukrižovaným, Pannou Máriou a apoštolom Jánom. Táto drevená kalvária bola z predsiene Božieho hrobu prenesená po dostavbe kostola. Na severnej stene kostolnej lode je vchod do Kaplnky Panny Márie Loretánskej. V západnej časti sa nachádza chór. V kostole sú rozmiestnené sochy Krista Kráľa, Panny Márie ďalších svätých. Výmaľba kostola pochádza z roku 1968. Na strope chrámu je zobrazený svätý Michal, archanjel, v strede víťazného oblúka Ježiš Kristus so svätým Jánom a biblické výjavy. Cenná je maľba Najsvätejšej Trojice s legendou biskupa Pavla L. Forgáča. Na stenách je rozmiestnená krížová cesta, ktorá pochádza z roku 1923. V rokoch 1957-1958 postavili prístavbu kostola. Na priestranstve pred kostolom je Lurdská jaskyňa z roku 1944. Pri rímsko-katolíckom Kostole Najsvätejšej Trojice sa nachádza miestny cintorín, kde sú pochované mnohé významné osobnosti, ktoré sa zapísali do dejín Modranky. Pútnický dvojvežový kostol s priľahlým štvorkrídlovým kláštorom sa nachádza v časti Modranka nad obcou na ulici Pútnická.
