Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Prvá správa o existencii kostola v Radošine sa vyskytuje v súvislosti s údajom o fare a farárovi Jacobusovi v registroch pápežských desiatkov z farských obvodov z rokov 1332-1337. Uvádza sa, že kostol bol zasvätený svätému Pavlovi. Pôvodne neskororenesančný rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený pred rokmi 1636-1644. Predstavaná veža bola doplnená v roku 1663. Barokovo upravovaný bol v polovici 18.storočia v roku 1755. V roku 1950 bola veža poškodená bleskom a ešte toho istého roku opravená a čiastočne zvýšená. Ďalšie úpravy prebehli v roku 1977. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Jednoloďová stavba kostola je zaklenutá renesančnou valenou klenbou s lunetami dosadajúcou na vtiahnuté piliere a má polkruhový uzáver presbytéria. V kostolnej lodi je murovaný chór s rovným parapetom, k nej je pristavaná sakristia. Veža má ihlancovitú strechu so železným krížom. Vo veži sú umiestnené zvony na elektrický pohon a hodiny. Mobiliár pochádza prevažne z 18.storočia. V roku 1930 bol kostol vymaľovaný maliarom J. Jelínkom. Vnútorné zariadenie je barokové a z 19.storočia klasicistické. Hlavný oltár s obrazom Najsvätejšej Trojice pochádza zo začiatku 18.storočia. Stĺpová architektúra oltára s nadstavcom je doplnená sochami svätcov, anjelov, obrazom a ukončená krížom s plastikou Ukrižovaného. Po 2.vatikánskom koncile bol pred ním postavený jednoduchý oltár na vykonávanie liturgických úkonov, smerovaním do lode kostola. Bočné oltáre Svätého kríža a Panny Márie pochádzajú z 1.polovice 18.storočia. Klasicistická mramorová krstiteľnica v tvare kalicha s plastikou svätého Jána Krstiteľa krstiaceho Ježiša pochádza zo začiatku 19.storočia. Z rovnakej doby pochádza aj kazateľnica. Kostol stojí v strede obce na ulici Piešťanská.
Kaplnka. Kaplnka Ružencovej Panny Márie.