Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa na severnom okraji obce. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Konvent. Pôvodne gotická budova kláštora kartuziánov (kamaldulov) z roku 1319. V blízkosti Lechnice v doline svätého Antona vznikol v tom roku v poradí druhý kláštor pustovníckej rehole kartuziánov (prvý postavili v roku 1299 nad Letanovcami v okrese Spišská Nová Ves na Skale útočišťa). Kláštor stál na dôležitej diaľkovej ceste vedúcej z Budína do Krakova, a to v miestach brodu kadiaľ sa prechádzalo do Poľska a kde sa vyberalo mýto. Založil ho magister Kokoš z rodu Berzeviciovcov. Keď bol kláštor dostatočne hmotne zabezpečený, začali po roku 1360 so stavbou kostola. K jeho severnej strane pristavali kláštor, ktorý okolo roku 1400 opevnili kamenným múrom. Kláštor mal vlastný vnútorný dvor, v ktorom stálo desať samostatných prízemných mníšskych domčekov, pustovní so záhradami. K hradbám na juhozápade pristavali mlyn, na západe poschodovú budovu, v ktorej bola nemocnica a ubytovňa pre cestujúcich. Hospodársky dvor zo severu sprístupňoval gotický podjazd. Ďalší hospodársky dvor bol situovaný severozápadne. V rokoch 1431 a 1433 kláštor ťažko poškodili a vyplienili husiti. Rehoľnici načas kláštor opustili. Okolo roku 1450 sa vrátili, opravili jednotlivé objekty a po roku 1462 dostavali východné krídlo s refektárom. Kartuziáni tu žili do roku 1563, keď kráľ Ferdinand tunajší kláštor zrušil. Kláštor sa stal majetkom Spišskej kapituly. Neskôr od roku 1568 bol v majetku viacerých zemepánov. Jeden z nich Pavol Rákoci dal v roku 1630 postaviť západné krídlo na vonkajšom hospodárskom dvore a obnovil ďalšie objekty (mlyn). V roku 1699 kúpil areál nitriansky biskup Ladislav Maťašovský pre rád kamaldulov, ktorí sa po príchode do Uhorska najprv usadili na Zobore pri Nitre. Noví rehoľníci kláštor prevzali okolo roku 1710 a postupne ho začali opravovať. Keďže aj ich rád mal pustovnícky charakter, najprv postavili nové mníšske cely (pustovne) na miestach starších, ešte gotických objektov. Opravili kláštorné obytné a hospodárske budovy a nakoniec opravili kostol. V roku 1754 opravili vstupné krídlo a v roku 1755 postavili druhý vonkajší dvor. Prísna kláštorná rehoľa žiadala oddelené ubytovanie mníchov v samostatných celách. Mnísi sa venovali pestovaniu liečivých rastlín, výrobe liekov a liečeniu chorých. K tomu slúžila samostatná obytná budova kde aj ubytovávali pocestných. Mních Romuald Hadbávny prvý preložil Bibliu do slovenčiny a v roku 1763 zostavil latinsko-slovenský slovník. Pôsobil tu mních Cyprián, ktorý zostavil cenný herbár liečivých rastlín. V kláštornej budove pri kostole bola nemocnica, lekáreň a refektár. V roku 1781 Jozef II. kláštory zrušil a majetky Červeného kláštora neskôr získalo v roku 1820 novozaložené grécko-katolícke biskupstvo v Prešove. V roku 1907 areál veľmi ťažko poškodil požiar a kláštor postupne chátral. Po 1.svetovej vojne, keď kláštor patril Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Prešove, boli opravené niektoré budovy. V jednom z mníšskych domčekov zriadili turistickú nocľaháreň. Počas 2.svetovej vojny kláštor poškodili. S jeho obnovou sa začalo v roku 1952. V rokoch 1968-1970 sa tu vykonal archeologický výskum pod vedením D. Čaploviča. Reštaurátorské práce v rokoch 1976-1979 sa sústredili na časti zachovaného vnútorného zariadenia kostola a výtvarnej výzdoby niektorých objektov. Dodnes sa z pôvodného stredovekého objektu zachovala južná časť, západné krídlo a o niečo mladšie východné krídlo s refektárom. Dnes je celý areál opravený s výnimkou kostola, v ktorom sa postupne reštauruje vnútorné zariadenie a nástenné maľby. Areál kláštora predstavuje ustálený pôdorysný aj urbanistický typ podľa kartuziánskeho vzoru. V podjazde, ktorý spája vnútorný dvor s vonkajším umiestneným severne od kláštora, je terakotová gotická krížová klenba. V miestnostiach bývalého kláštora sú renesančné klenby krížové alebo valené s lunetami. V prvom vnútornom dvore pri starej studni sú dve mohutné lipy. Dnes je v kláštore múzeum.
Kostol. Kostol svätého Antona Pustovníka.
Zvonica.
Mníšsky dom I. Pôvodný kamaldulský dom. Baroková stavba z 1.polovice 18.storočia. Upravovaná bola v 20.storočí. Má trojpriestorovú dispozíciu a obdĺžnikový pôdorys. Domček priora (predstaveného kláštora) s vežou stojí južne od rímsko-katolíckeho kostola. V rekonštruovanom a reštaurovanom objekte majú klenby barokovú štukovú ornamentiku. Zachovali sa na nej pôvodné gotické terakotové červené ostenia okien. Dnes je v nej múzeum.
Mníšsky dom II. Pôvodný kamaldulský dom. Baroková stavba z 1.polovice 18.storočia. Má trojpriestorovú dispozíciu a obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa severne od rímsko-katolíckeho kostola. Dnes je v budove múzeum.
Mníšske domy. Barokové kamaldulské domy z 1.polovice 18.storočia. Majú pôdorys v tvare U.
Vodný mlyn. Baroková stavba z roku 1630. Upravovaná bola v roku 1768. Má dvojtraktovú dispozíciu a pôdorys v tvare L. Pristavali ju k opevňovaciemu múru. Zachovali sa na nej pôvodné gotické terakotové červené ostenia okien. Nachádza sa južne od rímsko-katolíckeho kostola.
Ohradný múr I. Vnútorné múry kláštora z kameňa. Majú nepravidelný pôdorys. Nachádzajú sa východne a južne od konventu.
Nádvorie I. Nádvorie klauzúry. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa východne od rímsko-katolíckeho kostola.
Nádvorie II. Nádvorie mlyna. Má pôdorys v tvare L. Nachádza sa severne od mlyna.
Nádvorie III. Vstupné nádvorie. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa západne od konventu.
Zaniknutý špitál. Mal obdĺžnikový pôdorys. Nachádzal sa severne od konventu.
Sýpka. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa severne od konventu. Dnes je v nej múzeum.
Obytná stavba. Stavba obytno-hospodárska. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa severozápadne od konventu. Dnes je v nej múzeum.
Hospodárska stavba I. Lodenica. Baroková stavba pôvodne zo 14.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1630 a 1780. Má pôdorys v tvare L. Nachádza sa západne od konventu.
Súbor studní. Súbor piatich kamenných studní s kruhovým pôdorysom. Nachádza sa v areáli kláštora.
Nádvorie IV. Vstupné nádvorie. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa severovýchodne od konventu.
Hospodárska stavba II. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa severozápadne od sýpky.
Hostinec. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa severozápadne od konventu. Dnes je v nej reštaurácia, kaviareň.
Nádvorie V. Vstupné nádvorie. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa severozápadne od konventu.
Ohradný múr II. Bývalá kamenná hospodárska stavba. Nachádza sa severne od hostinca.
Hradbový múr s bránou. Kamenný hradbový múr s bránou bol postavený v gotike v 14.storočí. Upravovaný bol v 15.-18.storočí. Nachádza sa okolo kláštora.