Zrúcaniny gotického hradu, ktorý vznikol v 13.storočí. Doložený je z roku 1276. Nachádza sa uprostred Krupinskej vrchoviny v lesnatom teréne na kopci nad údolím Litavy v nadmorskej výške 305m asi 4km juhovýchodne od obce Čabradský Vrbovok. Predstavuje neobyčajne prekrásne spojenie prírodných krás a umu našich predkov. Najstaršie osídlenie hradného kopca pochádza z praveku, kedy sa tu usadil ľud lužickej kultúry. V stredoveku tu vznikol hrad, ktorý sa zachoval dodnes. Stavitelia dômyselne situovali hrad na mieste, ktoré riečka Litava obteká z troch strán. Hrad priamo kontroloval cestné spojenie, ktoré prechádzalo k hradu zo Šiah, pri Bzovíku sa rozdvojovalo a ďalej pokračovalo do stredoslovenských banských miest (Krupina a Banská Štiavnica).
O jeho vzniku história mlčí, preto sme odkázaní len na dohady a dedukcie. V najstarších dejinách Hontu vystupuje do popredia šľachtický rod Hontovcov. Pred utvorením uhorského štátu na tomto území existovalo miestne kniežatstvo, na čele ktorého stál azda už od roku 995 veľmož Hont. Ako verné knieža bol spojencom kráľa Štefana I. v dynastických bojoch, ktoré vyústili do vzniku Uhorska a pretvorenia Hontovho kniežatstva na kráľovskú župu, Hontiansky komitát. Z roku 1135 pochádza listina, potvrdzujúca založenie kláštora na Bzovíku. Zakladateľmi kláštora boli Hontovci, ktorí ho obdarovali časťou zo svojich rozsiahlych majetkov. Kláštor postavili v relatívnej blízkosti hradu, aby bol pod jeho ochranou. Nebol to priamo hrad Čabraď ale jeho predchodca, v starých listinách spomínaný pod názvom Hrádok (Haradnuk, Haradnok), prípadne Litava (podľa riečky, ktorá tečie pod ním). Tento hrad stál o niekoľko kilometrov hore prúdom od miesta kde teraz stojí hrad Čabraď.
Je paradoxom histórie, že sa doteraz nevedelo o existencii tohto hradu a všetky doterajšie spracovania histórie Čabrade spájali dejiny dvoch hradov. Iste tomu napomohol fakt, že sa počas obdobia, kedy existovali spolu, nazývali rovnako, Litava. V roku 2005 sa podarilo lokalizovať miesto staršieho hradu a potvrdiť jeho existenciu. Podľa nálezov je ho možné datovať do obdobia 12.-14.storočia s krátkym využitím v 15.storočí.
Starý hrad v blízkosti Čabrade spomínajú viaceré písomnosti. V roku 1276 vydal kráľ Ladislav IV. listinu, podľa ktorej vrátil Deržovi z rodu Hont-Poznanovcov hrad Hrádok pri rieke Litava (,,castrum Haradnak vocatum, iuxta fluvium Lythua“). Hrádok predtým obsadili Deržovi mladší bratranci Derž II. a Demeter. Veľmoži hrad svojmu príbuznému nevrátili ani po príkaze panovníka. V roku 1285 si Derž a Demeter rozdelili majetky. Derž získal hrad Litava, iným menom Hrádok („castrum Lytua, Haradnuk alio nomine“). Pôvodný názov Hrádok od tohto obdobia nahradilo označenie Litava. Podľa opisu hradného panstva k Hrádku-Litave patrilo 15 obcí. Súpis majetkov spomína na prvom mieste dve osady volané Čabraď („Chabrad“), pravdepodobne na mieste neskoršieho hradu a osadu Podhradie („Waralya“), dedinu pod hradom.
V 14.storočí bol starý hrad naďalej predmetom sporov. V roku 1318 pred Ostrihomskou kapitulou protestoval Deržov syn Tomáš proti obsadeniu jeho hradu Litava Matúšom Čákom. Po smrti Matúša Čáka panovník, azda pre nejasné vlastnícke vzťahy, už Hont-Poznanovcom hrad a panstvo nevrátil. Rod, ktorý možno pokladať za staviteľov hradu, prišiel o významnú časť svojich majetkov. Novými majiteľmi hradu sa stali v roku 1335 Peter a Leukuš, synovia Vavrinca z Dobrakuty. Šľachtici sa dostávali do konfliktov s neďalekým kláštorom na Bzovíku. V roku 1337 Peter obsadil kláštor aj dedinu pod ním. V roku 1338 Leukuš smrteľne poranil bzovíckeho prepošta a jeho sluhu a druhého sluhu zabil. Kráľ Karol Róbert v roku 1342 Petrovi a Leukušovi hrad pre neveru odňal. Vzniknutý súpis hradných majetkov obsahuje unikátnu zmienku o dvoch hradoch. Vavrincovi synovia vlastnili hrad Litava a ďalší, zničený hrad, volaný rovnako Litava („castrum Lytua vocatum, alio castro, similiter Lytua desolato“). K panstvu patrilo 25 obcí a 6 mýt. Od tohto obdobia už nemožno bezpečne rozlíšiť dva susediace hrady označované rovnakým názvom. Hrad nazývaný od roku 1394 Pustá Litava („castrum Puztalythwa“) je však pravdepodobne starým a neobývaným hradom (doloženým v rokoch 1307-1390). Koncom 14.storočia hrad často menil majiteľov. V nasledujúcom období o lokalite chýbajú správy. Počas vojnových udalostí (bojov o Krupinu) pevnosť zrejme plnila funkciu predsunutého oporného bodu Jána Jiskru z Brandýsa. V listine z roku 1462 sa prvýkrát objavuje pomenovanie Čabraď („castrum Chabrad“). Týmto názvom sa nepochybne označoval dnes zachovalý hrad. Bol kráľovským majetkom. Jadro hradu tvorila opevnená veža, do nádvoria neskôr pristavali palác a kaplnku. Pred rokom 1467 hrad získal do držby bosniansky šľachtic Damián Horváth. V tomto období vlastnil Damián aj hrad Ľupča a bol kapitánom hradu Visegrád. V roku 1475 sa Eufrozína, vdova po Damiánovi Horváthovi, vydala za Ladislava Balašu a v nasledujúcom roku sa spolu so švagrom Petrom Horváthom delili o hradný majetok.
Hrad v roku 1476 vyzeral nasledovne: V bašte bola miestnosť pekára, v hradnej veži sa nachádzala veľká izba, dve komory a dve pivnice. Na hrade bola aj studňa, dom farára, kuchyňa, dom na múku, sklad potravín a obilnica. Na bočnej strane hradu sa nachádzala bašta. V bašte nad bránou pri priekope býval kováč a v jej prízemí boli stajne. V podhradí sa nachádzali včelíny. Hradné panstvo tvorilo 26 majetkov. V neskorej gotike bol hrad dobre opevnený, mal štyri bašty. Spolunažívanie majiteľov hradného panstva a bzovíckeho kláštora nebolo ani v tomto období bezproblémové. V roku 1486 Juraj z Dvorníkov, hradný kapitán Petra Horvátha, spolu s poddanými z Vrbovku prepadol kláštorný dvor, vyhrážal sa kľúčiarovi a vyraboval kláštor na Bzovíku. V roku 1511 bol vlastníkom hradu Urban Fánči, ktorý v tomto roku Čabraď s majetkami a mýtami predal ostrihomskému arcibiskupovi Tomášovi Bakóczovi, ktorý ho dal v roku 1513 prestavať. V roku 1513 dokončil Bakóczov tajomník, Lazarus Roseti, mapu Uhorska (vyšla tlačou v roku 1528). Na mape sa nachádza najstaršie vyobrazenie hradu. V účtoch mestskej knihy Zvolena z roku 1513 vystupuje Pavol, kastelán hradu označeného v slovenskej podobe ako Litava („de Lythawa castro“). Majiteľmi hradu sa spolu s arcibiskupom stali aj jeho príbuzní Erdődiovci. V častých sporoch s mestom Krupina vystupujú v roku 1517-1538 okrem Tomáša Bakócza aj Wolfgang a Štefan, synovia Valentína Erdődiho z Čabrade („de Chabrag“).
V nasledujúcom období hrad ako veno Kláry Erdődiovej pripadol Petrovi Pálfimu, ktorý v rokoch 1540-1544 pokračoval v sporoch s Krupinou. Z roku 1540 pochádza urbár hradného panstva, ktoré tvorilo 34 majetkov (dediny, majere a mlyny). V roku 1547 hrad (,,arx Chabragh“) nakrátko obsadil Melicher Balaša. Hrad sa spomína ako zbojnícky brloh spolu s hradmi Levice, Sitno a Muráň. V roku 1548 bola vyslaná trestná výprava vedená grófom Mikulášom Salmom, ktorý tieto hrady dobyl. Poškodený hrad vrátili pôvodnému majiteľovi.
Protiprávne konanie hradných pánov voči kláštoru na Bzovíku sa prejavilo aj v tomto období. V roku 1557 správca hradu Čabraď na príkaz Petra Pálfiho smrteľne zranil prepošta bzovíckeho kláštora. O rozlohe panstva podáva informácie súpis hradných majetkov z roku 1558, ktorý zaznamenáva 24 dedín. Keď sa dalmátsky rytier Ján Krušič oženil s Katarínou Pálfiovou, hrad zosilnil a viackrát ho ubránil proti Turkom. Po Krušičovej smrti v roku 1582 hrad prostredníctvom sobáša s vdovou Katarínou získal neskorší palatín Štefan Ilešházi.
Slabo udržiavaný hrad sa ľahko mohol stať korisťou Turkov. Radšej ho v roku 1584 takmer zbúrali. No už v roku 1585 sa pod hrozbou tureckého nebezpečenstva začali práce na jeho opevnení a rozšírení pod vedením talianskeho fortifikačného staviteľa Giulia Ferrariho. Hrad posilnili moderným mohutným vonkajším opevnením s mocnými delostreleckými bastiónmi. Preto, aj keď ho Turci v rokoch 1585 a 1602 napadli, odolal. Zachránil tak banské mestá pred tureckou expanziou. V roku 1622 ho dostal Peter Kohári. V majetku jeho rodu bol potom až do svojho zániku.
Storočie stavovských povstaní napriek tomu, že ho obsadili povstalci, prečkal takmer bez pohromy, len pri poslednom povstaní na začiatku 18.storočia Rákociho kuruci poškodili obranný múr prvého predhradia. Naspäť do rúk cisárskeho vojska sa ho podarilo získať ľsťou, cisárski vojaci sa prezliekli do mundúrov povstalcov a vzali si svojich ako zajatcov. Keď ich vpustili do hradu, zrazu sa vrhli na stráže, premohli ich a prekvapenú posádku posadili do väzenia.
Medzitým sa zmenili komunikačné pomery. Cesta dolinou zarástla a hrad Čabraď sa dostal do ústrania a stratil svoj význam. Ondrej Jozef Kohári v rokoch 1744-1750 dal postaviť kaštieľ vo Svätom Antone a hrad slúžil ako letný byt. Rok 1812 znamenal zavŕšenie stavebného vývoja hradu, kedy bol úmyselne podpálený vlastným majiteľom a zmenil sa v ruinu. Hrad upadol na dlhé roky do zabudnutia, jeho múry zahalila hmla nezáujmu. Život v dedine pod hradom utíchol, poslední obyvatelia sa odsťahovali a v doline panuje ticho.
Súčasťou hradu je aj sýpka, dostavaná do areálu hradu v 19.storočí. Na posledných kresbách z 19.storočia ju vidno ešte ako funkčnú budovu, dnes už je tak ako hrad v ruinách.
Horný hrad, postavený na pretiahnutom vrchole tvorila veža, rozľahlé nádvorie s palácovými stavbami a hospodárskymi budovami, ktoré poskytovali dostatok pohodlia a zabezpečovali všetky potreby na bývanie šľachty. Do horného hradu sa vstupovalo na severnej strane cez trojpodlažnú podpivničenú bránu pravdepodobne s padacím mostom. Na západnej strane boli bastióny a menšie bašty, ktoré tvorili sústavu obvodového opevnenia, alebo dolného hradu. Ten tvorila na východe aj obytná budova, pravdepodobne pre posádku. Na juhozápade stála brána s baštou a na juhu vstupná brána opäť riešená vežou s podlažím nad bránou a predsunutou bránou, ktorú chránili dve mohutné strieľne a padací most. Ruiny hradu dnes vyzerajú zvonku impozantne a zaujímavo. V polovici 90.rokov 20.storočia prebehla konzervácia prvého nádvoria spolu so zisťovacím archeologickým výskumom. V roku 2000 vzniklo občianske združenie pre záchranu hradu, Združenie Rondel, ktoré v spolupráci s obcou Čabradský Vrbovok postupne čistí hrad od náletovej vegetácie, zameriava hradné objekty, propaguje hrad pre verejnosť a znovu oživuje zabudnuté remeslá. V roku 2002 sa zakonzervovala a zastrešila druhá brána a pracuje sa na ďalších projektoch. Snáď sa tak podarí zachrániť hrad pre ďalšie pokolenia.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Obytná veža. Hranolová veža bola postavená v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola na prelome 14. a 15.storočia. Mala štvorcový pôdorys.
Hradbový múr I. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia.
Hradný palác I. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia. Mal obdĺžnikový pôdorys.
Bašta I. Hranolová veža bola postavená v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola na prelome 14. a 15.storočia. Mala obdĺžnikový pôdorys.
Hradné nádvorie I. Vybudované bolo v gotike v 13.storočí. Upravované bolo na prelome 14. a 15.storočia.
Bašta II. Polygonálna bašta bola postavená v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola na prelome 14. a 15.storočia. Mala polygonálny pôdorys.
Prvé predhradie:
Bašta III. Hranolová veža bola postavená v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola na prelome 14. a 15.storočia. Mala obdĺžnikový pôdorys.
Hradbový múr II. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia.
Hradný palác II. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia. Mal obdĺžnikový pôdorys.
Hradné nádvorie II. Vybudované bolo v gotike v 13.storočí. Upravované bolo na prelome 14. a 15.storočia.
Druhé predhradie:
Hradný palác III. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia. Mal obdĺžnikový pôdorys.
Parkánový múr s baštou. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia.
Tretie predhradie:
Bašta IV. Severovýchodná hranolová veža bola postavená v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola na prelome 14. a 15.storočia. Mala obdĺžnikový pôdorys.
Hradbový múr III. Hradbový múr s výpadovou bránkou bol postavený v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia.
Bašta V. Východná polygonálna veža bola postavená v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola na prelome 14. a 15.storočia. Mala polygonálny pôdorys.
Hradbový múr IV. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia.
Bastión I. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia.
Brána opevnenia II. Objekt s druhou bránou bol postavený v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia. Mal obdĺžnikový pôdorys.
Bastión II. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia.
Bašta VI. Západná podkovovitá bašta bola postavená v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola na prelome 14. a 15.storočia. Mala pôdorys v tvare U.
Bašta VII. Severozápadná bašta bola postavená v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola na prelome 14. a 15.storočia. Mala polkruhový pôdorys.
Bastión III. Severozápadný bastión bol postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia. Mal nepravidelný pôdorys.
Sýpka. Postavená bola v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola na prelome 14. a 15.storočia. Mala obdĺžnikový pôdorys.
Brána opevnenia I. Prvá brána opevnenia bola postavená v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola na prelome 14. a 15.storočia. Mala pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika.
Šijová priekopa. Vybudovaná bola v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola na prelome 14. a 15.storočia.