Mestský hrad s typickou siluetou dvojice cibuľovitých veží je charakteristickou dominantou a symbolom historického jadra mesta. Je situovaný na Námestí Štefana Moyzesa. Vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Hrad vo významnom stredovekom banskom meste bol pôvodne umiestnený mimo stredoveký pôdorys mesta. Dnes sa však nachádza priamo v centre a ovplyvňuje vzhľad historického jadra. Na rozdiel od veľkej väčšiny hradov, ktoré postavili na samostatných a vhodných miestach pre opevnenie, niektoré hrady tvorili súčasť mestského celku buď na jeho okraji (boli súčasne začlenené do mestského opevnenia), alebo v dvoch prípadoch (Banská Bystrica, Kremnica) skoro v jeho strede. Už v časoch výstavby hradu tu stál farský Kostol Panny Márie, ktorý sa neskôr, koncom stredoveku stal centrom novej pevnosti. Bystrickí mešťania, inšpirovaní vzorom mestského hradu v Kremnici, opevnili v poslednej tretine 15.storočia priestor okolo tohto kostola a postavili tu ďalšie budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi. Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov, najmä z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Jednotlivé budovy rôznorodej funkcie obohnali spoločným opevnením, ktoré chránilo patriciát pred vonkajšími nepriateľmi i vnútornými nepokojmi, najmä počas baníckych vzbúr (1525-1526). Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty. Bolo vybudované v rokoch 1480-1510, neskôr barokovo upravené.
Mestský hrad s areálom je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1955. Nachádza sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Brána opevnenia barbakánová. Súpisné číslo 52. Postavená bola v 70.rokoch 15.storočia v gotickom slohu. Upravovaná bola na prelome 15. a 16.storočia, v roku 1584, po roku 1608, 1660, 1862 a v roku 1907. Je to vstupná brána, ktorou sa do areálu hradu vchádzalo. Bola najdôležitejšou časťou opevnenia a bola dostavaná v roku 1512. Vstupovalo sa do nej dvoma bránami, pre povozy a pre peších. Dnes sa v nej nachádza múzeum.
Mestská veža barbakánu. Súpisné číslo 53. Postavená bola v 70.rokoch 15.storočia v gotickom slohu. Autorom stavby je Friedrich G. Upravovaná bola na prelome 15. a 16.storočia, v roku 1584, po roku 1608, 1660, 1862 a v roku 1907.
Hradbový múr. Postavený bol v 2.polovici 15.storočia. Prevláda renesančný sloh. Upravovaný bol v roku 1512 a v 16.storočí.
Farská bašta. Súpisné číslo 46. Postavená bola v roku 1479 v gotickom slohu.
Pisárska bašta. Súpisné číslo 49. Postavená bola v roku 1479 v gotickom slohu. Upravovaná bola v 16.storočí. Stavba s kruhovým pôdorysom. Dnes sa v nej nachádza galéria.
Mestská radnica (pretórium). Súpisné číslo 51. Do areálu hradu bola včlenená v roku 1500 v renesančnom slohu. Upravovaná bola v rokoch 1546, 1617 a v 18.storočí. V 2.tretine 16.storočia prešla viacerými stavebnými úpravami, ktoré jej vtlačili dnešný ráz. V roku 1546 ju podstatne rozšírili a prestavali. Čoskoro nato, v rokoch 1564-1565, majster Peregrinus upravil jej priečelie vrátane starej neskorogotickej lodžie a budovu ukončil renesančnou atikou s lastovičími chvostami. Má obdĺžnikový pôdorys. Autormi stavby sú Linhard, Peregrinus a Mušla.
Palác (Matejov dom, Banícka bašta). Dom kráľa Mateja súpisné číslo 48. Palác bol postavený v roku 1479 v gotickom slohu. Upravovaný bol v rokoch 1908-1909. Má obdĺžnikový pôdorys, je päťpodlažný s podpivničením, s gotickými oknami. Dnes sa v ňom nachádza múzeum.
Kostol nanebovzatia Panny Márie.
Kostol svätého Kríža.