Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Na mieste kaštieľa stála pôvodne stredoveká pevnosť. Patrila Lošonciovcom z rodu Tornaj. Spomína sa v rokoch 1450-1451 ako tvŕdza Jiskrovcov (Gács). Za Huňadyovcov v roku 1544 bola zbúraná. Neskorší majitelia ju začiatkom 16.storočia obnovili, no táto nepovolená stavba bola opäť zbúraná. Až Forgáčovci, ktorým patril hrad od roku 1554 nepretržite až do roku 1848, ho v roku 1612 prebudovali na mohutný opevnený renesančný kaštieľ na pôdoryse nepravidelného pretiahnutého šesťuholníka s arkádovým nádvorím. Do jeho pôdorysu bol vkomponovaný aj gotický hrad, ktorý mal na nároží hranolovú vežu. K hradu viedol padací most cez vonkajšiu priekopu. Bol často dobývaný. V roku 1682 ho dobil Tököli, v roku 1703 Rákoci a v roku 1709 cisárske vojská, vtedy aj vyhorel. Keďže kaštieľ patril prohabsbursky orientovanej šľachte, na rozdiel od väčšiny našich opevnených feudálnych sídiel, unikol násilnej demolácii cisárskymi vojskami. Upravovaný bol v 2.polovici 17.storočia a v 1.polovici 18.storočia. V roku 1762 bol kaštieľ prestavaný na barokové šľachtické sídlo. Autorom projektu prestavby bol Andrej Mayerhoffer. Reprezentačné šľachtické sídlo vybudovali so všetkými znakmi rozvinutej barokovej dispozície. Do predného krídla umiestnili klenutú stĺpovú vstupnú halu, honosné dvojkrídlové schodište, slávnostnú sálu s iluzívnou nástennou maľbou a kaplnku. Dobovo upravili aj rad obytných salónov, maľované trámové stropy prekryli fabiónovými s bohatou štukovou ornamentikou. Menšie úpravy realizovali 1897 aj v interiéroch a na fasádach. Kaštieľ počas 2.svetovej vojny poškodili. Obnovili ho v rokoch 1952-1964 podľa projektu architekta A. Darička. Kaštieľ má dvojtraktovú dispozíciu, štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, je dvojpodlažný s dvoma podzemnými podlažiami. Stojí na kopci na severnom okraji obce. Využíval sa ako ústav pre duševne chorých, dnes je nevyužívaný. Súčasnú renesančno-barokovú podobu má z prestavieb v 19.storočí a po obnove v rokoch 1952-1964. Slávnostné priestory vo vstupnom krídle patria medzi najkrajšie ukážky barokovej rozvinutej architektúry. Schodište má bohato riešený kamenný ornamentálny parapet s rokajovým prelamovaním a pletencovým pásom. Iluzívna maľba v slávnostnej sále znázorňuje Triumf Aurory a alegóriu štyroch ročných období. Steny zdobí iluzívna výmaľba v podobe architektúry s postavami a fontánami. Zachovali sa pôvodné, bohato vyrezávané dvere a kované mreže. Z obdobia renesancie sú maľované vyrezávané stropy a figurálna nástenná maľba vojvodcov a kráľov s darovacími nápismi. Renesančná oltárna menza na schodišti je z 1.tretiny 17.storočia a slúžila neskôr ako nádrž na vodu. Je to monumentálna štvorkrídlová budova s pretiahnutým šesťuholníkovým pôdorysom a arkádovým nádvorím, s vysokými nárožnými renesančnými delovými baštami a nárožnými vežami a mohutným prevýšeným rizalitom na priečelí. V ňom je vstupná hala a slávnostná sála. Vystupujúce časti architektúry zdôrazňujú atikové štíty a manzardové strechy. Ich fasády členia lizénové rámy a na poschodí prevýšené okná. V strede nad vstupným portálom je kamenný balkón. V súčasnosti kaštieľ nie je prístupný verejnosti.
Priekopa. Vybudovaná bola v 15.-16.storočí.
Park. Prírodno-krajinársky francúzsky park s historickou zeleňou bol vybudovaný v 18.storočí. Kompozičné centrá boli zvýraznené alegorickými sochami. V rokoch 1820 a 1870-1880 vysadili na svahoch hradného vrchu cudzokrajné dreviny. Koncom 19.storočia prispôsobili výsadbu romantickej vyhliadke na terase pred kaštieľom a terasu uzavreli pergolou. Park rozšírili smerom k rybníku, verne adaptujúc prírodu. Má rozlohu 22ha. Nachádzajú sa v ňom fragmenty alegorických barokových plastík a vzácne dreviny.
Záhradná plastika.
Fontána.
Rozárium.