Gymnázium v Revúcej

Národná kultúrna pamiatka Gymnázium s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Pamätné gymnázium. Do našich národných dejín sa Revúca natrvalo zapísala zásluhou tu pôsobiacej slovenskej evanjelickej inteligencie, ktorá v roku 1862 založila Slovenské evanjelické gymnázium. Brány tohoto gymnázia, známeho ako Prvé slovenské gymnázium, sa otvorili 16.septembra 1862. Na gymnáziu sa vo všetkých vyučovacích predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Počas dvanástich rokov existencie gymnázia na ňom študovalo 566 študentov takmer zo všetkých kútov Slovenska, z ktorých sa mnohí stali dôležitou súčasťou národných dejín (Martin Kukučín, Miloslav Hodža, Vladimír Hurban, Samuel Daxner, Jozef Škultéty, Jur Janoška, Ľudovít Vladimír Rizner a iní). Škola bola založená a udržiavaná len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu. Úlohou gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže a pripravovať národne uvedomelú inteligenciu. Na gymnáziu pôsobilo mnoho významných predstaviteľov slovenského národa, ktorí vyvíjali bohatú osvetovú činnosť (činovníci Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Matej Nandrássy, ako i profesori Július Botto, Jozef Kvetoslav Holub, Samuel Ormis, August Horislav Škultéty, Karol Viest, Ivan Branislav Zoch a mnoho ďalších). Súčasťou areálu Prvého slovenského gymnázia je Park slovenských národovcov, v ktorom sú dve bronzové busty profesorov gymnázia, Ivana Branislava Zocha a Samuela Ormisa. V období silnejúceho národného útlaku v rokoch 1871-1873 bola postavená nová budova Prvého slovenského gymnázia, v ktorej sa začalo vyučovať v piatich dokončených triedach hneď po tom, ako ju 4.februára 1873 vysvätil popredný slovenský národovec, evanjelický kňaz Samuel Tomášik. Pôvodná budova gymnázia a učiteľský ústav boli v roku 1874 zatvorené. Až v roku 1919 vzniklo nové gymnázium ale i to bolo v roku 1929 zrušené. Novoklasicistická budova má obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná s podpivničením. Autormi stavby sú A. Tribus a B. Zoch. Na priečelí budovy sú okrem dvoch pamätných tabúľ aj ďalšie pamätné tabule venované Prvému slovenskému gymnáziu a Československému štátnemu reálnemu gymnáziu, a 200.výročiu založenia Muránskej únie, prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. Táto pamätná tabuľa je zároveň venovaná aj Gustávovi Frákovi. V súčasnosti je budova sídlom školy Prvého slovenského literárneho gymnázia s celoslovenskou pôsobnosťou s rozšírenou výukou slovenského jazyka a literatúry. Nachádza sa na ulici Železničná 27.

Pamätná tabuľa S. Ormisa.

Pamätná tabuľa M. Kukučína.

Plastika J. Bottu.