Pôvodný hrad bol pravdepodobne zničený už za tatárskeho vpádu v roku 1241. Nový hrad bol postavený ako administratívne a vojenské centrum. Najstaršia časť pochádza z 1.tretiny 14.storočia. Pôvodne bol majetkom rodiny Balašovcov, neskôr sa vystriedalo viacero majiteľov. V rokoch 1300-1321 sa spája s menom Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý správou hradu poveril svojho kastelána Ondreja, vyobcovaného z cirkvi nitrianskym biskupom Jánom. Ľudovít z Anjou dal hrad do úžitku Štefanovi Bebekovi z Plešivca a v držbe jeho potomkov bol potom bezmála sto rokov. Na konci 14. a začiatku 15.storočia patril kráľovi Žigmundovi. Vládli tu rôzne šľachtické rody, do feudálneho hradného panstva patrilo viac ako 30 obcí. V čase vlády Mateja Korvína...
Zrúcanina goticko-renesančného hradu stojí na ostrom brale Súľovských skál v nadmorskej výške 567m nad obcou Hričovské Podhradie. Na prelome letopočtu stál na mieste púchovský hrádok, zachoval sa val hradiska. Predchodca kamenného hradu pochádza z 9.storočia. Hrad bol postavený po tatárskom vpáde na ochranu Považskej cesty. Najstarší údaj o Hričove je z roku 1208, keď sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. Nasledujúci známy dokument svedčí o tom, že kráľ Belo IV. daroval v roku 1254 hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi (Bartolomej), synovi Farkaša. Keď magister Toluš zomrel, hrad spomínaný ako „castrum Hrichou“ i s príslušenstvom dostal roku...
Prvá zmienka o tunajšom hrade pochádza z roku 1321, kedy sa spomína ako kráľovská stredoveká pevnosť, ale predpokladá sa, že existoval už v čase pred tatárskym vpádom. Niektoré pramene jeho vznik kladú zhruba do obdobia Veľkej Moravy. Pôvodne to bola stredoveká pohraničná pevnosť na križovatke dôležitých obchodných ciest vedúcich z Ponitria a z Považia na sever do Sliezska a do Poľska. Postavený bol ako vodný hrad, chránený tokom riek a vodnými priekopami, pravdepodobne v 12.storočí a situovaný je na strategicky významnom mieste pri brode na sútoku riek Váh a Kysuca, kde sa vyberalo mýto. Počiatky výstavby kamenného hradu siahajú do 2.polovice 13.storočia. Najstaršou základnou časťou hradu je mohutná kruhová ranogotická štvorposchodová...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2016. Modernistická vila z roku 1926. Dvojpodlažná stavba s podkrovím a podpivničením a pôdorysom v tvare U. Autorom je K. Mattusch. Solitér sa nachádza na ulici Kálov 19 severne od farského rímsko-katolíckeho kostola.
Národná kultúrna pamiatka Mestský palác s areálom vyhlásená v roku 2009. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Mestský palác. Secesný mestský palác (Pioniersky dom) bol postavený v roku 1907. Má pôdorys v tvare H, trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s pivnicou. Autorom stavby je pravdepodobne Mikuláš Rauter. Prejazdová radová budova stojí severne od severozápadnej hranice Mestskej pamiatkovej rezervácie na Hurbanovej ulici 28. Oplotenie s bránou. Pred hlavnou fasádou mestského paláca sa nachádza secesné oplotenie s bránou, kované s floriálnymi prvkami a s murovanými piliermi z roku 1907. Autorom oplotenia je pravdepodobne Mikuláš Rauter. Studňa.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1987. Eklekticistický meštiansky dom postavený v 16.storočí. Upravovaný bol začiatkom a v 90.rokoch 19.storočia a v 1.polovici 20.storočia. Má dvoj a trojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažný s podpivničením. Nárožný dom sa nachádza na ulici J. Vuruma 1 na nároží s ulicou Štúrova 2 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.
