Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Baroková Božia muka bola postavená v roku 1692. Upravovaná bola v roku 1868. Stojí za obcou.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Božia muka bola postavená v 19.storočí. Stojí v poli pri ceste.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Baroková rímsko-katolícka Kaplnka Najsvätejšej Trojice bola postavená v roku 1715. Upravovaná bola v 2.polovici 19.storočia a v 2.polovici 20.storočia. Jednoloďová stavba stojí v strede obce.
Národná kultúrna pamiatka Kalvária vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa na ulici Pri kalvárii na tzv. Starom cintoríne v severnej časti mesta západne od cukrovaru. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Súsošie – kríž s korpusom I. Kríž s ukrižovaným Kristom. Súsošie – socha I. Socha svätého Jána Evanjelistu. Súsošie – socha II. Socha Panny Márie. Súsošie – kríž s korpusom III. Kríž s ukrižovaným lotrom Gesmasom. Súsošie – kríž s korpusom II. Kríž s ukrižovaným lotrom Dismasom. Kaplnka krížovej cesty I. Prvé zastavenie: Odsúdenie Krista Pilátom. Novorenesančná stavba bola postavená v rokoch 1900-1901. Upravovaná bola v 90.rokoch 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys. Za pamiatkový objekt bola...
Nachádza sa na úpätí Malých Karpát nad obcou Smolenice na Zámockej ulici. V 15.storočí význam Smoleníc vzrástol, pretože v obci bol vybudovaný stredoveký hrad, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva. Postavený bol v 14.storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch na ochranu tzv. Českej cesty. Na začiatku 15.storočia bol kráľovským majetkom, neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16.storočia rodine Orságovcov. Potom ho takmer dve storočia vlastnili Erdődiovci. V roku 1777 preberá Ján Pálfi do zálohu smolenické panstvo, ktorého súčasťou bolo 8 obcí. Pálfiovci hrad neobývali. Ten už za Krištofa III., posledného Erdődiovca, upadal, pretože neboli finančné prostriedky na jeho údržbu....
Rozľahlá zrúcanina hradu sa nachádza nad obcou Dobrá Voda v hustom lesnom poraste na výbežku hrebeňa Malých Karpát v nadmorskej výške 320m. Hrad postavili pravdepodobne v 13.storočí (1294-1316) na mieste starého hradiska, po ktorom zostala iba časť zemného opevnenia na juhozápad od dnešných ruín. V roku 1263 sa územie spomína ako Jokw. Jeho zakladateľom bol prívrženec Matúša Čáka, majster Aba Veľký. Zmienky o hrade sú až zo 14.storočia. V roku 1316, keď bol hrad kráľovským majetkom a strážil dnes už zaniknutú cestu cez hrebeň Malých Karpát sa hrad spomína ako Joku. V tom roku ho obliehal, získal a do roku 1320 vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Potom bol až do...