Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Výšinné stredoveké hradisko z prelomu 11. a 12.storočia alebo z 12.-13.storočia na vrchu Skala v blízkosti obce Ruskovce. Miestny názov lokality Skala nie je priliehavý. Zvyšky stredovekého hrádku sú totiž v severozápadnom čele plochého chrbta. Stál tu menší hrad, pravdepodobne v podobe vežovitej (najskôr kamennej, prípadne drevenej) stavby s kamennou podmurovkou. Približné rozmery mohla mať 10x8m, pričom výška nie je známa. Pri obytnej veži stáli pravdepodobne drobnejšie prístavby. Obytná veža slúžila pravdepodobne ruským družiníkom a plnila aj obrannú funkciu. Predpokladá sa tak podľa názvu obce. Časom jej funkciu prevzal niektorý z okolitých hradov. Hrádok...
Historické názvy: Poloha: Hrádok sa nachádza na výraznej osamelej kóte nazývanej Hrádok v nadmorskej výške 664m, približne 1,5km severne od obce Čierna Lehota. Prístup: Z centra obce Čierna Lehota po trase Náučného chodníka Rohatá skala – Hrádok, za približne 30 minút. Staršie osídlenie polohy: Vznik: O histórii kamenného hradu nie sú žiadne správy. Nie je známe kedy ani kým bol postavený. Vznikol pravdepodobne v 2.polovici 13.storočia v časoch Matúša Čáka Trenčianskeho. Vlastníci: Stavebný vývoj: Pôvodne románska stavba bola prestavaná v 14.storočí. V roku 1786 hrádok údajne vyhorel. Interiér: Exteriér: Z hradu sa zachovali iba skromné zvyšky hradbových múrov a štvorhrannej...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník bol vybudovaný v roku 1937. V jeho hornej časti je osadená busta Ľudovíta Štúra. Autorom pomníka je akademický sochár Jozef Pospíšil, autorom busty je F. Anýž z Prahy. Opravený bol v roku 2004. Je na ňom nápis: „Ľudovít Štúr, narodil sa 28.10.1815 v obci Uhrovec“. Pomník sa nachádza v strede obce Uhrovec na Námestí Ľudovíta Štúra.
Národná kultúrna pamiatka Pamätné miesto s pomníkom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pomník. Pamätník SNP na Jankovom vŕšku (533,1m) je venovaný padlým partizánom piatich národností počas 2.svetovej vojny a SNP. V tom období tu pôsobila partizánska brigáda Jana Žižku pod vedením kapitána Teodora Polu. Partizáni tu mali vybudované bunkre a v jednom z nich 13.12.1944 hitlerovské vojská upálili siedmich zranených partizánov. Hlavnými iniciátormi výstavby pamätníka boli Okresný výbor KSS a okresný Zväz slovenských partizánov v Bánovciach nad Bebravou. Na jeho tvorbe sa podieľali občania z okolitých obcí, priami účastníci SNP a dokonca i brigádnici z Moravy a Čiech....
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pomník umučeným v 2.svetovej vojne a obetiam fašizmu z rokov 1944-1945. Bol odhalený v roku 1962. Autor akademický sochár Jozef Pospíšil. Na autentickom mieste v masovom hrobe za účasť v SNP zavraždili fašisti 24.11.1944 40 partizánov a občanov z okolia. Nachádza sa v lokalite Cibislávka.
Národná kultúrna pamiatka Pomník vyhlásená v roku 1963. Pomník bojovníkovi za národné práva Slovákov Ľudovítovi Štúrovi (1815-1856) je prvým a najväčším pamätníkom na Slovensku. Postavený bol v rokoch 1935-1936 a zreštaurovaný v rokoch 1991 a 2005. Autorom je akademický sochár Jozef Pospíšil. Stojí na Štúrovom námestí za farským kostolom. Národnú kultúrnu pamiatku tvoria viaceré pamiatkové objekty: Podstavce s architektúrou. Betónové podstavce s architektúrou (pylónom a kubusom) majú kruhový pôdorys. Socha. Socha Ľ. Štúra. Súsošie. Súsošie slovenských dobrovoľníkov.
