Pamiatkový objekt NKP Kaštieľ s areálom vyhlásený v roku 1963. Pohrebná kaplnka bola postavená v parku pri kaštieli v roku 1866 v novogotickom slohu. Ako rodinnú hrobku ju dal postaviť majiteľ tunajšieho panstva Alojz Medňanský. Bol posledným z bohunickej vetvy rodu. Podnetom k jej postaveniu bola láska k manželke, ktorá zomrela spoločne s novorodeniatkom, jeho jediným synom. Pretože Alojz Medňanský nemal dediča, adoptoval si kolegu z uhorského parlamentu Juraja XVI. Kubíniho z Liptovskej stolice, ktorý sa oženil s jeho dcérou Janou a tým sa stal po smrti Medňanského majiteľom panstva. Alojz Medňanský bol tiež pochovaný v krypte kaplnky. V krypte sú uložené...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančný radový meštiansky dom bol postavený v 90.rokoch 16.storočia. Opravovaný bol v 19. a 20.storočí. Dvojpodlažná stavba s podpivničením, obdĺžnikovým pôdorysom a dvojtraktovou dispozíciou. Stojí na Mierovom námestí 22 v Ilave.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1993. Secesná vila staviteľa, významného architekta a poľnohospodára Gustáva Karola Reima z roku 1903. Je to dvojpodlažná budova s pivnicou, nepravidelným pôdorysom a trojtraktovou dispozíciou. Na čelnej a zadnej fasáde sú dve vežičky. Gustáv Karol Reim (1859-1933) bol židovského pôvodu. Bol autorom architektonického návrhu prvého kina v Dubnici nad Váhom. Dnes je známe ako staré kino (Športklub). Na prelome 19. a 20.storočia postavil niekoľko vil v Trenčianskych Tepliciach, staval železničné stanice na Považí, až po Žilinu. Tiež postavil kúpeľnú budovu v Beluši, v lokalite Belušské Slatiny. Vo vile, ktorú postavil, sídlila určitý čas Sociálna poisťovňa. Predtým slúžila ako zdravotné...
Pamiatkový objekt NKP Kaštieľ a park vyhlásený v roku 1963. Skleník z 1.polovice 19.storočia s obdĺžnikovým pôdorysom sa nachádza v parku východne od kaštieľa v Ladcoch.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1989. Dielňa sa pôvodne od začiatku 19.storočia nachádzala v obci Záriečie. Jej zakladateľ nie je známy. Po jeho smrti pokračovala vo farbení látok jeho manželka a od nej dielňu odkúpil Jozef Bednárik, ktorý v nej pracoval pravdepodobne od roku 1863 až do svojej smrti. Dielňa stála pri Bielej vode a pozostávala z dvoch miestností. V jednej sa plátno potláčalo vzormi a farbilo indigom, v druhej bol drevený mangeľ, ktorým sa mangľovalo usušené plátno (na sušenie sa využívali v lete topole, v zime drevené vodorovné tyče na povale farbiarne). Záriečská dielňa bola zbúraná v roku 1936 pri stavbe železničnej trate Púchov –...