Kostol svätého Jozefa, pestúna v Trnave

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Ranobarokový jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Jozefa, pestúna z roku 1646 bol postavený kalvínmi. Kostol, ktorý v roku 1616 začali budovať reformovaní evanjelici bez povolenia mesta na mestskom pozemku, mesto a arcibiskup Juraj Selepčeni-Pohronec odovzdali rádu svätého Pavla I., pustovníka (pavlínom). Pavlíni po viacerých stavebných úpravách (portál, okná, svätyňa, chór) v roku 1672 zasvätili kostol svätému Jozefovi, pestúnovi Pána. Stavba kostola svojou architektúrou i slohom patrí medzi sieňové sliezske protestantské kostoly so štítovým priečelím bez veže. Za veľkého požiaru v roku 1683 (Tököliovci) bol kostol veľmi poškodený a jeho opravy trvali až do roku 1695. V roku 1701 k severnej stene kostola bola pristavaná Kaplnka Panny Márie Loretánskej....

Kostol Najsvätejšej Trojice v Trnave

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Ranobarokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v rokoch 1650-1657. Upravovaný bol v roku 1767. Donátorom kostola bol miestny rodák Adam Šalgovič s prispením kapituly. Kostol konsekroval na sviatok patróna v roku 1957 ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai. Má pozdĺžny pôdorys a svätyňu trojbokého záveru. Dvojvežové priečelie ukončuje tympanón. V kamennom portáli, v supraporte na kamennej tabuli, je znak patróna mesta Trnavy a legenda: „Insignia civitatis Tyrnaviensis 1673“. Pod rímsou nájdeme sochu Panny Márie s nápisom: „Magne deus koeli regina“. Kostol je zaklenutý krížovou klenbou. Pôvodné veže boli ihlancovito zastrešené a pokryté šindľom tak, ako strecha kostola. Požiare často poškodzovali veže aj...

Bazilika svätého Mikuláša, biskupa v Trnave

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa na Námestí svätého Mikuláša v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kostol. Prvé zmienky o románskom Kostole svätého Mikuláša, biskupa, patróna obchodníkov, sú už z 2.polovice 11. storočia. V rokoch 1380-1421 bol na jeho základoch postavený gotický trojloďový farský rímsko-katolícky kostol. Na severnej strane kostola stála románska Kaplnka svätého Juraja. Jej vznik je neznámy, existovala iba do začiatku 17.storočia, kedy ustúpila prístavbe novej sakristie. Kostol bol upravovaný v rokoch 1618-1630. V roku 1629 bol kostol rozšírený bočnými kaplnkami, 1739-1741 (pristavaná baroková centrálna Kaplnka Panny Márie s iluzívnou maľovanou kupolou), 1800 a v polovici 19.storočia. Deväťkaplnková stavba s obdĺžnikovým...

Kostol narodenia Panny Márie v Špačinciach

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol narodenia Panny Márie z 2.polovice 13.storočia. Časť svätyne pochádza z roku 1312. Z roku 1673 pochádza klenba lode a veža. Ďalšie úpravy v rokoch 1796, kedy bol barokovo prestavaný a v rokoch 1939 a 1997. V roku 1942 bol na mieste lode postavený nový kostol. Stojí v strede obce.

Kostol svätého Martina biskupa z Tours v Suchej nad Parnou

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Martina biskupa z Tours bol postavený v rokoch 1700-1708 na mieste staršej stavby zo 14.storočia. Okolo nej bol farský cintorín. Stavba svätyne pochádza z rokov 1699-1700 a baroková kostolná loď bola ukončená v roku 1708. Z bývalého kostola ostala masívna veža štvorcového pôdorysu, ktorá bola v roku 1735 nadstavená osembokým trupom a barokovo zastrešená. Hlavný oltár je barokový z 18.storočia. V strede je maľba patróna svätého Martina. K cenným pamiatkam patrí bohato zdobená klasicistická kazateľnica a barokový oltár svätého Jána Nepomuckého. Strop kostola zdobia viaceré maľby z ktorých vynikajú najmä tri, ktoré sú rozmiestnené takmer po celej...