Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Kotešovej

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Farský Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov bol postavený v renesančnom slohu na prelome 16. a 17.storočia až v 1.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v roku 1641, v 70.rokoch 20.storočia a v roku 2002. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom. Autorom veže v roku 1641 je Georg Nikolin. Je to jednoloďová a jednovežová stavba. Stojí na návrší nad obcou.

Kostol všetkých svätých v Bytči

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých zo 14.storočia. Upravovaný bol v polovici 15.storočia a renesančne prestavaný v roku 1590. V časoch Mikuláša Esterháziho bol prestavaný v barokovom štýle. O dokončenie prestavby sa zaslúžil hlavný jágerský prepošt, bytčiansky rodák, Ondrej Matúšek. Upravovaný bol v rokoch 1628, 1696, 1756, 1787, 1937-1939 a renovovaný v roku 1950. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom. Je to jednoloďová jednovežová a jednokaplnková stavba. Barokový interiér a renesančná nástenná maľba. Autormi renesančnej prestavby sú J. Kilián a A. Pocabello, autorom barokovej prestavby je P. Heipl. Autorom úprav v 20.storočí je Milan Michal Harminc. Stojí na Námestí Slovenskej republiky v centre mesta...

Kostol svätej Barbory v Bytči

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančný rímsko-katolícky Kostol svätej Barbory bol postavený na prelome 16. a 17.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom, je to jednoloďová jednovežová stavba. Upravovaná bola v rokoch 1813, 1861, 1939, 1962, 1987 a 2002. Autorom úpravy v roku 1939 je Milan Michal Harminc. Kostol stojí na cintoríne.

Evanjelický kostol v Súľove-Hradnej

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2011. Artikulárny murovaný evanjelický klasicistický kostol bol postavený v roku 1750. Upravovaný bol v 1.polovici 19.storočia a v rokoch 1905 a 1935. Na jeho vnútornej ľavej strane bol dlhé roky napísaný veršovaný latinský nápis opisujúci veľkú povodeň. Povodeň z 2.júna 1754 zaznačil vtedajší farár Juraj Jamriška. Nápis je dnes zamaľovaný, jeho podobu je možné nájsť už iba na fotografii v cirkevnej kronike. Stojí v strede obce.