Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Výstavba kaštieľa je spojená s rodinou Brunsvikovcov. Na mieste dnešného kaštieľa stála staršia stavba, o ktorej existujú aj písomné zmienky. Stála najneskôr do obdobia baroka, do 40.rokov 18.storočia. Kaštieľ bol menší ako dnešný. Pôvodne zemiansky rod sa na území dnešného Slovenska dokázateľne nachádzal v Hlohovci v 16.storočí. Sobášom s Máriou Teréziou Vitálisovou sa Michal II. Brunsvik /1671-1719/ stal majiteľom krupského panstva. Jeho syn Anton, ktorý vyštudoval právo na trnavskej univerzite, nechal v rokoch 1749-1756 na mieste staršieho objektu postaviť kaštieľ v barokovom slohu podľa projektov cisárskeho dvorného staviteľa Johanna Baptistu Martinelliho st.. Antona I. Brunsvika povýšila panovníčka Mária Terézia do grófskeho stavu v roku 1775 s právom nosiť predikát de Korompa (z Krupej). Prvorodený syn Anton II. Brunsvik sa po otcovej smrti v roku 1780 ujal krupského panstva. V rokoch 1793-1795 sa podujal na prestavbu kaštieľa podľa plánov Jána Josefa Tahlerra, hlavného staviteľa Uhorskej kráľovskej stavebnej komory. Stavbu viedlo viedenský staviteľ J. Hausmann. J. J. Thaller určil obytnej budove v základe dnešný pôdorys s ústrednou sálou, vymaľovanou rokokovo-klasicistickou nástennou iluzívnou maľbou. Ku kaštieľu, rozšírenému na barokovo-klasicistický dvojpodlažný objekt s podpivničením a obdĺžnikovým pôdorysom, pribudli mnohé ďalšie objekty ako divadlo, domček záhradníka, oranžéria, kúpeľný domček, altánky v parku a ďalšie. V roku 1813 sa Jozef Brunsvik rozhodol opäť kaštieľ prebudovať v modernom klasicistickom štýle. Prestavbu v rokoch 1818-1828 zveril mladému 24-ročnému architektovi Antonovi Piovi Riegelovi z kolísky antiky, z Ríma. Zjednotil priečelie kaštieľa a zvýraznil ho z oboch strán portikami, ktoré chránili vstup do kaštieľa. Ku kaštieľu, ktorý bol centrom hospodárskej jednotky, patrili viaceré funkčné stavby, ktoré spolu s parkom tvorili urbanistický celok. Práce na menších objektoch prebiehali v rokoch 1813-1819 a zároveň sa zakladal rozsiahly vyše 100ha anglický park. Práce sa ukončili v roku 1822. Z tohto obdobia pochádza i plán kaštieľa a parku s vpísanou legendou. Vstup do kaštieľa s kovaným mrežovým oplotením a honosnou bránou chránili z oboch strán stĺpové vrátnice. K nim sa pripájali hospodárske budovy a byty pre služobníctvo. Súčasťou hospodárskej budovy bol aj skleník s exotickou kvetenou a rastlinstvom, ktorý sa zachoval dodnes. K areálu kaštieľa patrilo aj divadlo postavené na spôsob antického chrámu. Zbúrané bolo v roku 1946. V budove divadla bolo aj rodové múzeum a kabinet rarít. Kaštieľ má obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažný s podpivničením a patrí medzi najkrajšie príklady vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku. Príslušníci nástupníckeho rodu Chotek sa neskôr zaslúžili o rozvoj poľnohospodárstva a chovateľstva. Panstvo preslávila hlavne na prelome 19. a 20.storočia Mária Henrieta Choteková /1863-1946/, dodnes známa ako „ružová grófka“, so svojim rozáriom s viac ako 6.000 koreňmi ruží a neskôr kompletnou zbierkou severokrajinných ruží (pozostalosť Rudolfa Geschwinda). V slávnostnej sále na prízemí sa zachovali nástenné maľby z konca 18.storočia s mytologickými námetmi a prvkami iluzívnej architektúry. Stavba má na oboch stranách zvýraznené stĺpové portiky. Portikus orientovaný do záhrady prepája slávnostnú sálu s parterom anglického parku. Pri vstupe sa zachovala vrátnica, súčasťou parku je aj skleník. Kaštieľ sa nachádza na okraji rozsiahleho parku v strede obce Dolná Krupá 572 v blízkosti kostola a tvorí urbanistickú dominantu historického osídlenia obce. Dnes je v ňom po prestavbe z roku 1978 Domov slovenských hudobných skladateľov a Hudobné múzeum s depozitárom.
Park. Prírodno-krajinársky kaštieľsky anglický park s historickou zeleňou z obdobia po roku 1749. Upravovaný bol v 19.storočí. Autorom úpravy je Christian Henrich Nebbien /1788-1814/. Park s nepravidelným pôdorysom má dnes rozlohu 17ha. Z pôvodného parku z roku 1822 s dômyselným vodným systémom troch jazier (Korytnačie, Pstruhové a Veľké) sa zachovalo iba torzo. Obnovené je Veľké jazero s Lujziným ostrovom pomenovaným na pamiatku predčasne zosnulej dcéry grófa Jozefa Brunsvika. V parku sa nachádza umelá jaskyňa (grotta). Z architektonických prvkov z polovice 19.storočia sa zachoval obelisk, ktorý nechala postaviť na manželovu pamiatku vdova Mária Anna Brunsviková, rodená Majténi a socha matky s dieťaťom od Štefana Ferenczyho /1792-1856/, vyjadrujúca jej úctu k Stvoriteľovi. V priebehu necitlivej rekonštrukcie parku v 80.rokoch 20.storočia sa poškodila socha autora Rudolfa Cauera st. Park sa nachádza pri kaštieli na ulici Hlavná.
Pamätný dom. Pamätný dom Ludwiga van Beethovena.
Vrátnica. Klasicistická budova vrátnice bola postavená v rokoch 1820-1822. Upravovaná bola v 2.polovici 20.storočia. Prízemná stavba s dvojpriestorovou dispozíciou a štvorcovým pôdorysom. Autorom stavby je Anton Pius Riegel z Ríma. Blokový solitér sa nachádza východne od kaštieľa na ulici Hlavná. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 2017.
Skleník.
Grotta.
Obelisk na podstavci.
Podstavec I. Podstavec pod sochou Šípovej Ruženky.
Socha I. Socha Šípovej Ruženky.
Podstavec II. Podstavec pod sochou Madony.
Socha II. Socha Madony.
Ohradná mreža. Ohradná mreža pri soche Madony.
Jazero. Prírodno-krajinárske jazero s Lujziným ostrovom z roku 1813. Má nepravidelný pôdorys a siaha po stavidlo vo východnej časti parku. Nachádza sa juhozápadne od kaštieľa. Za pamiatkový objekt bolo vyhlásené v roku 2017.
Oplotenie s bránami. Klasicistické oplotenie kaštieľa s bránami z kovu a kameňa postavené v rokoch 1749-1754. Upravované bolo v rokoch 1820-1822. Autorom je Anton Pius Riegel z Ríma. Nachádza sa severovýchodne od kaštieľa na ulici Hlavná. Za pamiatkový objekt bolo vyhlásené v roku 2017.