Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Pôvodne renesančný kaštieľ postavený v podhradí začiatkom 16.storočia. Upravovaný bol na prelome 16. a 17.storočia, v 2.polovici 17.storočia a v 1.polovici 18.storočia. Tieto stavebné úpravy rešpektovali pôvodnú hmotu a pôdorys. Ďalšia prestavba v rokoch 1828-1848. V rokoch 1844-1846 bol klasicisticko-novogoticky prestavaný a rozšírený na trojkrídlovú budovu, pričom bol pristavaný ďalší trakt, do ktorého bola v roku 1822 umiestnená známa knižnica Antona Aponiho prevezená do obce z Viedne cez Bratislavu. Ďalšia úprava koncom 19.storočia. Má dvojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare U, je dvojpodlažný s podpivničením. Najstaršie priestory majú krížové hrebienkové a valené renesančné klenby, po barokovej úprave sa zachovali pruské a zrkadlové klenby. Pristavané časti z 19.storočia majú rovné stropy so štukovými obrazcami. Na dobových vyobrazeniach sa zachoval vzhľad interiéru rozsiahlej knižnice s dreveným dvojramenným schodiskom. Knižnica, založená v roku 1822, obsahovala 25.000 zväzkov, z toho okolo 10.000 pochádzalo zo 16.storočia. Dnes (13.815 zväzkov) je obohatená o fond Zayovskej knižnice (20.000 zväzkov) z kaštieľa v Uhrovci. Obe knižnice spravuje Matica slovenská. Poschodová trojkrídlová budova s čestným nádvorím. Vznikla prestavbou a rozšírením renesančného kaštieľa pôvodne opevneného nárožnými vežami. Jednotiaca romantická úprava situovala pred jadro budovy balkón na kovových liatinových stĺpoch. Výzor juhovýchodnej bašty zotrela štítková atika s oblúčikovým vlysom. Nadstavané poschodie má fasádu členenú lizénovým rámom. Pôvodnú arkádu v nádvorí zamurovali. Solitér sa nachádza v juhovýchodnej časti obce Oponice 271 v juhozápadnej časti parku.
Park. Prírodno-krajinársky anglický park s historickou zeleňou zo začiatku 19.storočia. Upravovaný bol v 1.polovici 20.storočia. Má pôdorys nepravidelného obdĺžnika. Nachádza sa na južnom okraji obce. Pri vstupe do parku sa nachádza barokové súsošie svätej Anny s Pannou Máriou z roku 1769.