Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Ranobarokový jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Jozefa, pestúna z roku 1646 bol postavený kalvínmi. Kostol, ktorý v roku 1616 začali budovať reformovaní evanjelici bez povolenia mesta na mestskom pozemku, mesto a arcibiskup Juraj Selepčeni-Pohronec odovzdali rádu svätého Pavla I., pustovníka (pavlínom). Pavlíni po viacerých stavebných úpravách (portál, okná, svätyňa, chór) v roku 1672 zasvätili kostol svätému Jozefovi, pestúnovi Pána. Stavba kostola svojou architektúrou i slohom patrí medzi sieňové sliezske protestantské kostoly so štítovým priečelím bez veže. Za veľkého požiaru v roku 1683 (Tököliovci) bol kostol veľmi poškodený a jeho opravy trvali až do roku 1695. V roku 1701 k severnej stene kostola bola pristavaná Kaplnka Panny Márie Loretánskej. Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov v Trnave. Otcovia pavlíni sa sem vrátili v júli 1997. Mobiliár pochádza zo 17. a 18.storočia. Nachádza sa na ulici Paulínska v Mestskej pamiatkovej rezervácii.
