Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu vybudovaného v roku 1342 na mieste niekdajšieho slovanského hradiska sa nachádzajú na pomerne strmom homoľovitom kopci severovýchodne od obce Hanigovce.
Na mieste murovaného hradu stál pravdepodobne už v 13.storočí drevený hrádok. Z prameňov je však potvrdené, že až v roku 1322 získava šľachtic Mičko z pôvodného kráľovského majetku hradu Šariš majetok v Pečovskej Novej Vsi, ktorý siahal až do údolia Tople a na tomto majetku dal vystavať drevený hrad castrum Wywar, ktorý v roku 1341 prepustil synovi Lorandovi. V nasledujúcom roku kráľ Ľudovít I. potvrdil Mičkovi a jeho synom držbu majetkov a povolil prebudovať drevený hrad na kamenný. Vtedy sa hrad spomína ako castrum Wywar. Vymretím Mičkovej vetvy rodu prešiel hrad v roku 1398 kráľovi, ktorý ho predáva Prokopovi Balickému za 600 zlatých florénov, v roku 1404 ho zálohuje jeho bratovi a v roku 1410 ho vymieňa za zálohu za hrad Sklabiňu. V rokoch 1410-1411 poveril kráľ jasovský konvent a Spišskú Kapitulu, aby nového vlastníka Imricha z Perína uviedli do vlastníctva majetkov panstva aj hrádok. V roku 1445 sa spomína ako Novum Castrum. Patril Tárčaiovcom. V roku 1434 obsadil hrad bratrícky kapitán Peter z Radkova. Bratríci odtiaľ ohrozovali kráľovské mesto Bardejov. Preto vojská kráľa Mateja v roku 1460 zaútočili na hrad a v nasledujúcom roku sa ho aj zmocnili. Bohatým magnátom z Perína patril hrad do roku 1512, kedy ho prepustili šľachticom z Torysy. V roku 1556 ho spolu so susedným hradom Kamenica obsadilo vojsko Ferdinanda I. a v roku 1557 hrad vyhorel. V tom čase dostali majetky v šarišskej stolici sedmohradskí šľachtici Martin a Gašpar Pečovskí a patril k nim aj tento hrad. Tí ho však neobnovili, pretože si svoje sídlo postavili v Novej Vsi (dnes Pečovská Nová Ves).
Dispozícia hradu zodpovedá jeho dobe postavenia v roku 1432. Kamenný hrad zaberal celý vrchol ostrožiny rozmerov zhruba 55x20m. Celé priestranstvo obklopovalo hradobné opevnenie, ktoré sa napája na palác na najvyššom mieste plošiny. Dvojpodlažný palác mal obdĺžnikový pôdorys (14,2-14,7m x 5,7-6m). Opevnenie nádvoria malo nerovnakú hrúbku muriva (120-180cm) čo azda súvisí s prístupovou komunikáciou. Tá vstupovala do nádvoria z južnej strany 2,5m širokou bránou zabezpečenou strážnou vežou postavenou z vnútornej strany opevnenia. Na obvodovom múre sú aj stopy po ochodzi. Opevnenie sa napájalo na dva andezitové bloky, do ktorých sú vytesané lôžka pre delá (30 x 28cm). Strieľne zabezpečovali hrad od jeho prístupnejšej strany. Na nádvorí sa predpokladajú ešte drevené hospodárske budovy, po iných kamenných budovách stopy na hrade nie sú.
Uvádzané objekty sú v interiéri hradu dodnes identifikovateľné. Interiér paláca je až po parapety prízemných okien zasypaný suťou a palác je najviditeľnejšia časť hradu. Opevnenie sa niekde zachovalo aj do výšky 2-3m a na jeho vnútornej strane sú kapsy po trámoch ochodze. Na andezitových blokoch vidno lôžka pre delá. Hrad je zarastený, leží mimo cesty Prešov-Stará Ľubovňa a v literatúre je uvádzaný ako zaniknutý, čo sú hlavné dôvody, ktoré ho robia neatraktívnym. Inak je to veľmi pekný objekt, ktorý sa nám zachoval vo svojej stredovekej podobe.