Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1984. Stopy po stredovekom hrádku z 13.storočia sa nachádzajú na zalesnenom vrchu Bodoň severne od obce Lesíček v nadmorskej výške 835m v lokalite Hradová (Pod Hrad).
V roku 1298 sa spomína ako Kerekku (Okrúhly Kameň). V roku 1299 comes Štefan oznamuje, že Egid a Andronik, Jánovi synovia, obsadili hrad zvaný Makovica (Mokoycha) patriaci Bodunovým synom.
Je pravdepodobné, že hrad vybudoval Bodun z Ploského, a preto vzniklo aj pomenovanie Bodunov hrad (Bodonwara). Po vpáde Tatárov do oblasti dolného toku Torysy v roku 1285 ho ako refúgium pre svoju rodinu a po značnom poškodení, ktoré sa konštatovalo v súdnom rozsudku z roku 1299, už Bodunovi synovia neobnovili. Hrad by teda podľa toho existoval len jedno desaťročie. Pravdepodobne bol ale postavený už okolo polovice 13.storočia.
Koncom 13.storočia Ploské a celé oblasť potoka Brestová a jeho prítokov patrila Bodunovi a jeho synom. Pôvodné majetky boli rozdelené po roku 1320, keď synovia budujú kúrie na svojich rodinných podieloch. Kráľ Žigmund daroval v roku 1435 pod titulom novej donácie Žigmundovi, Martinovmu synovi z Ploského, kapitánovi Bratislavského hradu, všetky majetky jeho rodiny, pochádzajúce od predka Boduna. Vymenovávajú sa príslušnosti hradu Makovica (Bodonwara) “in castro Makovycza alio nomine Bodonwara vocato in comitatu de Sarus situato”. Je však otázkou, či by bola kráľovská kancelária označovala tieto majetky ako príslušnosti hradu po jeho viac ako storočnom zániku. Pamiatky hmotnej kultúry získané pri zisťovacom výskume svedčia o tom, že hrad musel existovať i neskôr a to po roku 1298. Upravovaný bol v 14.storočí a zničený v 15.storočí. Hĺbkový výskum lokality by mohol spresniť nielen čas jej zániku ale i vzniku.
Hrádok postavili na vyčnievajúcom skalnom podloží vystupujúcom z vrchu severne nad obcou. To zabezpečuje neprístupnosť lokality zo severnej a západnej strany. Východná a južná strana boli chránené mohutnou priekopou vysekanou do skalného podložia. Vrch skalného brala má takmer štvorcový pôdorys s rozmermi 52x50m a tvorí obytnú plochu hrádku. Tá bola na okraji pravdepodobne chránená obvodovým opevnením. V najvyššie položenej časti plošiny na severnej strane, neďaleko severovýchodného nárožia, bola kruhová kamenná veža vystavaná z miestneho ryolitu. Veža s vnútorným priemerom 3,6m a vonkajším okolo 7,6-8m svojím kubusom čiastočne presahuje okraje obvodového opevnenia. Ďalšie murované objekty v interiéri hradu pravdepodobne neboli.
Stopy po hrádku sú na skalnej plošine, na okraji ktorej je väčšia pravidelná vyvýšenina, stopa po obvodovom opevnení. Stopy po kamennej veži sú v najvyššej časti plošiny a ešte dnes je odčítateľný jej kruhový pôdorys. Iné stopy po murovaných objektoch na plošine nie sú, ale podľa dispozície predpokladáme, že na plošine boli drevené obytné aj hospodárske objekty.