Zrúcaniny gotického hradu postaveného na prelome 13. a 14.storočia (1275-1320) na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti. Nachádza sa na nevysokom pahorku Revúckej vrchoviny priamo nad centrom obce Divín. Prvá písomná zmienka o hrade spolu s osadou pochádza z roku 1329. Bol centrom panstva Divín. Postavil ho pravdepodobne príslušník rodu Lošonciovcov z rodu Tomaj z Lučenca. Tí ho od polovice 14.storočia postupne prebudovávali a rozširovali. Po neúspešnom sprisahaní proti kráľovi, ktorého sa zúčastnili aj Žigmund a Štefan z Lučenca, ho Matej Korvín v roku 1469 daroval Michalovi Orságovi. Od roku 1472 stále menil majiteľov. Krátko potom ho už vlastnil Ján Nádašdy Ongor a po jeho smrti sa hradu násilne zmocnil Žigmund Balaša. Keď Turci v roku 1554 dobyli Fiľakovo a utvorili si tam sídlo správnej oblasti, nadobudol hrad Divín v systéme obrany stredoslovenských miest dôležité miesto. Na základe rozhodnutia uhorského snemu z roku 1559 objekt opravili a prebudovali na protitureckú pevnosť. Balašovci vybudovali na južnej strane nové predhradie s modernými obrannými prvkami (hradobný múr, delostrelecký bastión pred bránou horného hradu a dve nárožné bašty). Aktívna obrana sa zrejme zameriavala na ochranu prístupovej cesty stúpajúcej po južnej strane brala až na umelú terasu na jeho západnom okraji, z ktorej sa bránou vchádzalo do vnútra hradu. Ani tieto opatrenia však nezabránili, aby ho v roku 1575 po dlhom obliehaní a ohrozovaní dobyli Turci. Stal sa ich oporným bodom a okupovali ho až do roku 1593, kedy ho naspäť dobylo kráľovské vojsko spolu s Valentínom Balašom. Z Divína utvorili Turci správnu oblasť, ku ktorej patrilo 15 osád, tieto museli odvádzať Turkom poplatky. V roku 1604 sa hradu zmocnili Bočkaiovi povstalci. Začiatkom 17.storočia hrad znovu opevnili. Hradu sa stali osudnými lúpežné výčiny jeho majiteľa Imricha III. Balašu, ktorý niekoľko desaťročí prepadával a znepokojoval okolie. Balašovci si v roku 1670 pod hradom postavili opevnený renesančný kaštieľ so štyrmi nárožnými bastiónmi. V rokoch 1666-1679 bol hrad obliehaný cisárskym vojskom s cieľom skoncovať s Balašovými výčinmi. Po jeho smrti a dobytí hradu ho dal generál Stassoldo v roku 1683 zbúrať. Odvtedy je v ruinách. V rokoch 1686-1945 sa divínske panstvo dostalo do rúk Zičiovcom (zičiovskému seniorátu).
Pôvodný hrad, dnešný horný hrad, postavili na vrchole vápencového brala, ktorým sa končil rad pahorkov vybiehajúcich do močaristej kotliny. Pôdorys pretiahnutý v západno-východnom smere prispôsobili tvaru temena skalného brala. Hrad mal obranný charakter s hrubým obranným múrom, pravidelne sa zalamujúcim podľa nerovnosti a nepravidelnosti terénu, ktorý vytváral vonkajší plášť hradu. K nemu vo vnútri pristavali hospodárske a obytné budovy. Medzi nimi bol malý dvor, na ktorom možno predpokladať cisternu (vydlabanú jamu v zemi). Obvodový múr nebol zosilnený baštami ani inými výstupkami, ktoré by umožňovali flankovanie (ochranu múru streľbou zo strán). Stavitelia hradu pravdepodobne počítali viac s pasívnou ako aktívnou obranou. Pasívnu obranu umožňoval masívny, asi 2m hrubý múr, aktívnu obranu streľba cez štrbinové okná v múre, ktoré sú aj napriek najnovšiemu zamurovaniu miestami badateľné. Pri zosilnení protitureckého opevnenia pristavili delostrelecký bastión pred bránu horného hradu, ktorý ju mal chrániť. Južnú stranu hradu pred útokom zo sedlovej strany zabezpečili stavbou predhradia, ktoré tvoril hradbový múr s dvoma baštami na nárožiach.
Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Hrad postupne odkrývajú archeologickým výskumom a konzervujú.
Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Plášťový múr horného hradu. Múr okolo hradného jadra bol postavený v gotike po roku 1241. Upravovaný bol v 14. a 15.storočí. Mal oválny pôdorys. Zanikol v roku 1683.
Hradný palác. Stál južnej časti hradného jadra. Bol postavený v gotike po roku 1241. Upravovaný bol v 14. a 15.storočí. Mal jednotraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika. Zanikol v roku 1683.
Hradné nádvorie horného hradu. Nachádzalo sa severne od hradného paláca. Bolo vybudované v gotike po roku 1241. Upravované bolo v 14. a 15.storočí. Malo nepravidelný pôdorys. Zaniklo v roku 1683.
Brána hradného paláca. Nachádzala sa v severozápadnom úseku múru hradného jadra. Bola postavená v gotike po roku 1241. Upravovaná bola v 14. a 15.storočí. Zanikla v roku 1683.
Veža severovýchodná. Nachádzala sa vo východnom úseku múru hradného jadra. Bola postavená v gotike na prelome 14. a 15.storočia. Upravovaná bola v 15.storočí. Bola jednopriestorová, mala štvorcový pôdorys. Zanikla v roku 1683.
Predhradie:
Hospodárska stavba severovýchodná. Nachádzala sa v severovýchodnej časti dolného hradu. Mala jednotraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, bola podzemná. Postavená bola v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Zanikla v roku 1683.
Cisterna. Nachádzala sa v severovýchodnej časti nádvoria dolného hradu. Bola vybudovaná v 2.polovici 16.storočia. Mala štvorcový pôdorys. Zanikla v roku 1683.
Hospodárska stavba južná. Nachádzala sa v južnej časti dolného hradu. Bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Mala jednotraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, bola podzemná. Zanikla v roku 1683.
Brána severozápadná. Nachádzala sa v severozápadnej časti dolného hradu. Postavená bola pravdepodobne v 2.polovici 16.storočia. Zanikla v roku 1683.
Hradné nádvorie. Nádvorie dolného hradu sa nachádzalo južne a juhovýchodne od hradného jadra. Vybudované bolo v 2.polovici 16.storočia. Malo nepravidelný pôdorys. Zaniklo v roku 1683.
Opevnenie hradu:
Bašta východná. Nachádzala sa na východnom nároží areálu. Postavená bola v renesancii po roku 1559. Bola jednopriestorová, mala obdĺžnikový pôdorys, bola jednopodlažná. Zanikla v roku 1683.
Bašta delová. Nachádzala sa na juhovýchodnom nároží areálu. Juhovýchodná bašta starotalianskeho typu bola vybudovaná po roku 1559 v renesancii. Mala nepravidelný pôdorys. Zanikla v roku 1683.
Brána opevnenia. Hlavná brána hradu sa nachádzala v juhovýchodnej časti opevnenia. Bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Mala štvorcový pôdorys. Zanikla v roku 1683.
Bašta severozápadná. Nachádzala sa na severozápadnom nároží areálu. Bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Zanikla v roku 1683.
Bašta severná. Nachádzala sa na severnom nároží areálu. Postavená bola v renesancii pravdepodobne v 17.storočí. Mala polygonálny pôdorys. Zanikla v roku 1683.
Hradbový múr. Opevnenie dolného hradu. Postavený bol v renesancii pravdepodobne v 17.storočí. Mal nepravidelný pôdorys. Zanikol v roku 1683.
Predpolie:
Prístupový priestor. Prístupová cesta sa nachádzala v južnom predpolí hradu. Vybudovaná bola v 16.storočí.
Hradná priekopa. Nachádzala sa v južnom predpolí hradu. Vybudovaná bola v 16.storočí.