V čase prechodu frontu počas 2.svetovej vojny tvorili Horná Polianka a Dolná Polianka súčasť Veľkej Myjavy. Cesta z Myjavy do Polianky bola 6.apríla 1945 ostreľovaná sovietskymi lietadlami. Dolná Polianka bola dobytá 7.apríla 1945 v ranných hodinách bez boja, pretože Nemci sa opevnili až za Hornou Poliankou. V dome Michala Hodúla v Dolnej Polianke si urobil štáb podplukovník Ivan Gromov, veliteľ 3.gardového pluku. Koordinovaný postup partizánov z oddielov Čúvalu a Daniela Sadloňa spolu s Červenou armádou v smere na Hornú Polianku podporovala mínometná batéria Červenej armády umiestnená na severovýchodnom konci Dolnej Polianky. Horná Polianka bola obsadená v poobedňajších hodinách, ale bola dlho pod paľbou nepriateľa, od ktorej sa zapálila časť domov. Pri požiari domov zahynula pani Koláriková a aj ranený sovietsky vojak. Pri bojoch o Polianku údajne celkom zahynulo 6 vojakov Červenej armády a dvaja miestni obyvatelia. V roku 1955 sa Polianka odčlenila od Veľkej Myjavy. Preto má aj vlastnú tabuľu oslobodenia Červenou armádou, pretože tie boli osádzané v roku 1971. Na jednoduchej mramorovej doske je nápis: „Vďaka Sovietskej armáde za oslobodenie Polianky 7.IV.1945“. Pamätná tabuľa je osadená na čelnej fasáde budovy obecného úradu č.p. 91 v strede obce Polianka.
GPS poloha: 48°43’20.492″N 17°34’44.763″E.
