Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaštieľ. Renesančný kaštieľ postavili v rokoch 1623-1630 poddaní Fričoviec. Dal ho postaviť vnuk Stanislava Berthótyho, šľachtic Valent Berthóty podľa plánov staviteľa Michala Sorgera z Prešova. Výstavba honosného sídla trvala do roku 1630. Na záver prác vyzdobil fasády kaštieľa mimoriadne zaujímavými figurálnymi a rastlinnými ornamentálnymi sgrafitami (preškriabanie jednej alebo viacerých vrstiev farebnej omietky) maliar Martin Waxmann. Syn Valenta, Ján Berthóty, mal päť synov, z ktorých Ján predal začiatkom 18.storočia kaštieľ Jánovi Therneyovi. Kaštieľ však od neho pre rod naspäť odkúpil jeho syn Mikuláš Berthóty. Jeho dcéra Viktória sa v roku 1760 vydala za...
Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ s areálom vyhlásená v roku 1977. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaštieľ. Pôvodný objekt bol postavený v 13.storočí. Na renesančný kaštieľ bol prebudovaný v 16.storočí. Ďalšie úpravy začiatkom 17.storočia. V rokoch 1750-1755 bol barokovo prestavaný. Upravovaný bol i v 19.storočí a v 30.rokoch 20.storočia. Má trojtraktovú dispozíciu, nepravidelný pôdorys, je dvojpodlažný s podpivničením. V prízemí sú renesančné klenby, vo vstupnej sieni je schodište s valcovitým stĺpom na zábradlí. V chodbe, ktorá spája kaštieľ s kostolom, sú barokové klenby s bohatou štukovou ornamentikou. Kaštieľ mal v pôdoryse tvar písmena U, prístavbou severného dvorného krídla získal tvar nepravidelného písmena L. Obklopujú ho samostatné vstupné a hospodárske krídla, ktoré...
Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaštieľ. Pôvodný pochádzal z 2.polovice 16.storočia. V rokoch 1640-1642 bol renesančne prestavaný s použitím staršieho neskorogotického objektu. Barokovo upravený bol v rokoch 1752-1754 a 1764. V rokoch 1959-1960 sa vykonali údržbárske práce a po roku 1980 ho zrekonštruovali. Má štvortraktovú dispozíciu, štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, je dvojpodlažný s podpivničením. Na prízemí sú renesančné krížové klenby alebo valené s lunetami, vo vstupnej chodbe a v arkádach sú klenby pruské. Na poschodí sú české placky, pruské klenby alebo rovné stropy. V slávnostnej sále poschodia je na strope jednoduchá historizujúca nástenná maľba s rastlinnými motívmi a kartušami....
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1974. Renesančný kaštieľ z 1.polovice 17.storočia. Upravovaný bol 20.rokoch 18.storočia. Barokovo upravený bol v roku 1736 a opravený po roku 1979. Má trojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažný s podpivničením. Kaštieľ má renesančné valené klenby s lunetami alebo krížové s hrebienkami. Je to bloková poschodová budova s jednoduchými fasádami členenými pozdĺžnymi oknami, riešenými ako hladké výrezy v stene. V prízemnej časti sú zvyšky sgrafita. Asymetricky osadený barokový vstup je v nike, lemovanej pilastrami s volútovými hlavicami a rímsou, ktorá má v strede mušľu. V nike je osadený barokový profilovaný ušnicový portál. Na fasáde sú čiastočne viditeľné zvyšky maľovanej výzdoby, pilastre,...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Gotická rímsko-katolícka Kaplnka svätej Kunhuty (Kunhutka, koscylek) bola postavená v 50.rokoch 14.storočia. Upravovaná bola v 15.storočí, v roku 1599, koncom 17.storočia, v 2.polovici 18.storočia, v 3.tretine 19.storočia a v roku 1965. Jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Nachádza sa na ulici Mlynská západne od kaštieľa rodiny Rákoci.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1992. Klasicistická kaplnka zo začiatku 19.storočia. Prízemná stavba so štvorcovým pôdorysom sa nachádza pri dome na ulici Sabinovská.