Kostol svätej Alžbety Uhorskej v Prosieku

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej bol postavený na prelome 13.-14.storočia. Renesančne upravovaný bol v 16.storočí, novoklasicisticky v rokoch 1817-1826 a v roku 1927. Je to jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s pravouhlým záverom. V interiéri zachovaná gotická klenba a drevené krstiteľnice. Stojí na návrší východne od obce.

Kostol svätého Matúša, apoštola v Partizánskej Ľupči

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsko-gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Matúša, apoštola bol postavený v 3.tretine 13.storočia. V roku 1320 bol rozšírený o druhú loď. Od tých čias má svätyňa gotickú krížovú rebrovú klenbu. V rokoch 1459-1479 bol prestavaný a v roku 1554 bola pristavaná veža. V polovici 16.storočia mal patrocínium svätého Stanislava, teraz má patrocínium svätého Matúša, apoštola. V 16.storočí pre hroziace turecké nebezpečenstvo bol okolo kostola vybudovaný ochranný pevnostný múr s bránou, so strelnými otvormi, a bola prestavaná veža. V rokoch 1620-1630 bola loď kostola zaklenutá renesančnou klenbou.  Interiér kostola a veža boli v 18.storočí barokovo upravené. Železné kované dvere do sakristie sú pôvodné. V interiéri...

Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Partizánskej Ľupči

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v roku 1263. Po získaní cirkevného privilégia od ostrihomského arcibiskupa v tom istom roku mali Ľupčania vytvorené podmienky k osamostatneniu sa po stránke cirkevnej, čo sa však hneď nestalo. Na severnom okraji obce postavili malý kostol, dnes nesúci patrocínium Panny Márie. Tento však asi nikdy neslúžil ako farský kostol, len ako kaplnka okolo ktorej sa pochovávalo. Okolo kostola začala vznikať aj nová Ľupča. Farským kostolom bol až do roku 1479, keď prestal kapacitne vyhovovať. Stavba je v súčasnosti jednoloďová s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom presbytéria zaklenutým lunetovou...

Kostol svätého Ondreja, apoštola v Liptovskom Ondreji

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Ondreja, apoštola bol postavený koncom 13.storočia. V roku 1709 bol silne poškodený požiarom. Vtedy bola pozmenená jeho dispozícia a v rokoch 1720-1730 bola postavená masívna veža. Upravovaný bol ešte v rokoch 1930-1935. Je to jednoloďová stavba. Z pôvodného objektu pochádza okno, portál a stredoveké nástenné maľby z konca 13.-15.storočia.

Kostol svätého Mikuláša, biskupa v Liptovskom Mikuláši

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Mikuláša, biskupa bol postavený okolo roku 1280. Za svoj vznik vďačí kňazovi Mikulášovi (Santus Nikolaus), podľa ktorého bolo pomenované aj mesto. V 2.polovici 15.storočia bol rozšírený a zaklenutý. V 18.storočí bol barokovo upravený a v roku 1940 regotizovaný. Zachované gotické klenby, portály a čiastočne i pôvodné zariadenie, vzácne gotické oltáre z 15.storočia od majstra z Okoličného. Autorom prestavby v roku 1940 je Milan Michal Harminc. Trojloďový kostol stojí na Námestí osloboditeľov v Pamiatkovej zóne.

Kostol svätého Ladislava v Bodiciach

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Filiálny, pôvodne gotický, rímsko-katolícky  Kostol svätého Ladislava bol postavený v rokoch 1360-1380. Upravovaný bol v 18.storočí, v polovici 19.storočia a v roku 1890. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom. Je to jednoloďová, jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Stojí v Liptovskom Mikuláši na návrší na okraji mestskej časti Bodice.