Národná kultúrna pamiatka Pomník a spoločný hrob vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa na cintoríne na Hrobárskej ulici. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pomník. Pomník židovským obetiam fašizmu, obetiam holocaustu, z roku 1958. Má štvorcový pôdorys. Spoločný hrob. Spoločný masový hrob židovských obetí fašizmu z roku 1945.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1985. Na Tyršovom nábreží sa nachádzala pamätná tabuľa pilótového mosta Sovietskej armády, ktorú niekto odcudzil. Pamätná tabuľa bola osadená v roku 1960 a jej autorkou bola E. Maxonová-Čierniková.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskororenesančný rímsko-katolícky farský Kostol svätej Márie Magdalény bol postavený v roku 1662. Hlavný oltár pochádza z polovice 17.storočia. Oltár je drevený so stĺpovou architektúrou a neskororenesančnými plastikami. Jednoloďový kostol stojí v obci na ulici Gerulatská v Pamiatkovej zóne.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1985. Ranobarokový rímsko-katolícky Kostol svätého Víta, svätého Modesta a svätej Krescencie bol postavený pôvodne v renesančnom slohu v roku 1613 zo staršieho materiálu. Je to jednoloďová, jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a rovným záverom. Upravovaný bol v 2.polovici 18.storočia a v 2.polovici 19.storočia bol upravený v historicky chápanom novoromantickom slohu. Upravovaný bol tiež po roku 1884 a v rokoch 2006-2007. Stojí v parku pri novogotickom kaštieli na Balkánskej ulici v Pamiatkovej zóne.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1985. Kostol povýšenia Svätého kríža (Daliborko) bol postavený vo funkcionalistickom štýle v rokoch 1931-1932. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru. Kostol slúži svojmu pôvodnému účelu dodnes. Upravovaný bol v roku 1997. Má obdĺžnikový pôdorys, je trojloďový, jednopodlažný. Autorom stavby je zlínsky architekt Vladimír Karfík. Stojí na Daliborovom námestí.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1985. Neskorobarokový Kostol svätého Mikuláša, biskupa bol postavený v rokoch 1763-1765. Na jeho výstavbu prispel vtedajší patrón gróf Esterházi, miestni farníci, ako aj duchovný správca farár František Pauhof. Pôvodne bol postavený bez veže, tú postavili až v roku 1884. Pred koncom 2.svetovej vojny ju ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria. Riadna rekonštrukcia kostola prebehla až v rokoch 1970-1972. Jednou z najdôležitejších prác bola výstavba novej veže (trvala 2 roky). Do nej potom umiestnili 2 zvony (tzv. veľký a umieračik), ktoré sa tu nachádzajú dodnes. Koncom 90.rokov 20.storočia (1993) sa na kostole previedli posledné úpravy. Má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovým záverom, je jednoloďový...
