Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1986. Prícestná rímsko-katolícka Kaplnka Panny Márie bola postavená v štýle ľudového staviteľstva v polovici 20.storočia. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou, obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa na rázcestí za obcou v smere na Dvorníky-Včeláre.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1986. Novoklasicistická prícestná Kaplnka svätého Antona, pustovníka z roku 1907. Upravovaná bola v roku 1983. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou, obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Nachádza sa v obci Hosťovce západne od kostola.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1986. Novoklasicistická prícestná Kaplnka ukrižovania Ježiša Krista bola postavená koncom 19.storočia. Upravovaná bola v roku 2000. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou, obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Nachádza sa v časti Dvorníky na konci obce východne od kostola.
Zrúcanina gotického hradu sa nachádza na krasovom kopci vybiehajúcom zo Zádielskej planiny smerom na juhovýchod do Košickej kotliny priamo nad obcou Turňa nad Bodvou v nadmorskej výške 374m. Hrad vznikol pravdepodobne v polovici 13.storočia po zrušení pôvodného kráľovského dvorca. Hrad sa prvýkrát spomína v 1.polovici 13.storočia v listine kráľa Bela IV, keď ho panovník daroval šarišskému grófovi Tékusovi. Postavili ho po tatárskom vpáde na ochranu cesty vedúcej z Gemera na Spiš. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornay ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Tatárov do Uhorska. Tento rod možno považovať za stavebníka kamenného hradu. Obec bola dovtedy tiež...
Na zalesnenom kopci v minulosti nazývanom Várhegy (dnes vrch Hrad) východne od obce Svinica sa nachádzajú zvyšky malého hrádku, o ktorom sú zmienky v župných monografiách. Z najstarších písomných prameňov vyplýva, že v obci bolo šľachtické sídlo rodu Abovcov. Aj keď sa v nich nenachádza zmienka o jeho výstavbe, jednako je možné predpokladať jeho vznik na prelome 12. a 13.storočia. Pozostatky malého stredovekého hrádku v pôdoryse vykazujú elipsovitý tvar severojužného smeru. Hrádok bol dlhý asi 50m a široký 28m. Bol obohnaný maltou spájaným múrom hrúbky 1m. V teréne sa rysuje v dvoch úsekoch na východnej strane. V severnej časti hrádku v...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny ranogotického hradu, hrádku, z 1.polovice 13.storočia sa nachádzajú na kopci severozápadne od obce Sokoľ nad dolinou riečky Uhrinče pod Vysokým vrchom. V roku 1299 sa spomína ako Zacula, v roku 1330 ako Zacalya, v roku 1373 ako Zakala, v roku 1382 ako Zakolia, v roku 1405 ako Zokol a v roku 1429 ako Zakolya. Zničený bol pravdepodobne v 15.storočí okolo roku 1430. Z útočiskovej veže sa zachovali zvyšky základov a obvodové múry.
