Zostatky neveľkého stredovekého hradu (hrádku) sa nachádzajú v lesnatom teréne na kopci Várička nad kláštorným kostolom v obci Brehov. O hrade sa nezachovala žiadna známa písomná zmienka ale o jeho existencii svedčia latinské predikáty Deseva a Ondreja de Imbregh z rokov 1309-1310. Hrad postavili pravdepodobne v tom čase, pretože nájdené keramické úlomky sú datované do 14. a 15.storočia. Zánik hradu je predpokladaný v 15.storočí a môže súvisieť s výpravou bratríkov povestného Jána Talafúsa z Ostrova. Oválnu plošinu hradu obklopovala okružná priekopa a z východnej strany val. Na hrane plošiny stála obvodová hradba, ku ktorej bola na chránenej východnej strane pristavená obytná...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny stredovekého hradu postaveného v 1.polovici 13.storočia sa nachádzajú v lese severozápadne od obce Bačkov v nadmorskej výške 607m. Zanikol v 2.polovici 14.storočia. Presný čas výstavby hradu Purušťan (Parustan, Purustyan) nie je známy. Predpokladá sa, že to bolo v 1.polovici 13.storočia po tatárskom vpáde. Bol to kráľovský majetok a spravovali ho tzv. hraničiari – spiculatores, ktorí podliehali priamo kráľovi. V dejinách Uhorska zohral dôležitú úlohu po vymretí Arpádovcov (1301) a následnej voľbe Karola Róberta za uhorského kráľa. Územie v okolí Bačkova patrilo v 2.polovici 13. storočia Peteňovcom. Peter Peteň v bitke pri Rozhanovciach podporoval Karola Róberta. Zemplínska šľachta vrátane pánov Braničeva sa...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Rokoková rímsko-katolícka Kaplnka Ružencovej Panny Márie bola postavená v roku 1752. Upravovaná bola v rokoch 1760-1770 a na prelome 19. a 20.storočia. Jednoloďová stavba so štvorcovým pôdorysom s polkruhovým uzáverom. Nachádza sa na Hutnianskej ceste pri ceste do Novoveskej Huty.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1998. Baroková prícestná rímsko-katolícka Kaplnka Najsvätejšej Trojice bola postavená v roku 1757. Upravovaná bola v roku 1823, v 2.polovici 19.storočia a v roku 1997. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou, štvorcovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Nachádza sa na Markušovskej ceste východne od mesta.
Najrozsiahlejšia zrúcanina hradu na Slovensku (4ha), ktorá dominuje širokému okoliu, sa nachádza na skalnatom hrebeni travertínovej kopy nad obcami Žehra a Spišské Podhradie v nadmorskej výške 634m. Situovanie hradu pod horským priesmykom Branisko pri trase prastarej cesty z Levoče do Prešova nadväzovalo na husté prehistorické osídlenie z mladšieho paleolitu, neolitu, eneolitu a obdobia halštatu. Na prelome letopočtu sa na hradnom návrší objavuje rozľahlé laténske opevnené sídlisko prerastajúce svojím osídlením plochu neskoršieho rozľahlého stredovekého hradu. Od 5.storočia bol hradný kopec osídlený Kotínmi. Po ich odchode sa kontinuita osídlenia hradného vrchu prerušila. Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého...
Čiastočne zachovalá a zastrešená ruina gotického hradu z 2.polovice 13.storočia sa nachádza priamo v obci Markušovce na ulici Podhradová 9, 13 a 18 v Pamiatkovej zóne severozápadne od rímsko-katolíckeho kostola. Hrad postavil v roku 1284 syn Marka, Mikuláš, na základe povolenia ktoré vymohol u kráľa Ladislava IV. jeho brat Batyz, zakladateľ Batizoviec. Za najstaršie jadro hradu možno považovať mohutnú obytno-strážnu vežu štvorcového, prípadne mierne obdĺžnikového pôdorysu v samostatnom opevnení. Hrad takto pretrval až do 15.storočia. Koncom 15. a začiatkom 16.storočia dal Štefan Mariáši hrad prestavať, rozšíriť a opevniť. Prestavba hradu a vybudovanie nového pevnostného systému museli byť hotové ešte pred rokom 1516. Neustále rozbroje...
