Poloha Obec leží na východnej hranici okresu, v Myjavskej pahorkatine. Najvyšší bod: Bezmenná kóta juhovýchodne od obce s nadmorskou výškou 374m. Najnižší bod: Hladina potoka Kostolník pri výtoku z katastra obce (238m). História obce Obec sa vyvíjala v chotári Kostolného. V roku 1955 sa viaceré kopanice (miestne časti) osamostatnili od obce Kostolné a vytvorili obec Hrašné. Obec teda vznikla 20.marca 1955. V deň svojho vzniku mala 986 obyvateľov. V roku 1961 mala obec 943 obyvateľov, v roku 1970 mala 891 obyvateľov. Časť obyvateľstva v 20.storočí pracovala v priemyselných podnikoch v Myjave a Starej Turej. Obec nepredstavuje jeden monolitný celok sústavne zastavenej plochy, ako je to pri...
Poloha Obec leží v juhozápadnej časti okresu v Myjavskej pahorkatine. Najvyšší bod: Bezmenná kóta severne od vrchu Vrchháj (462,9m) s nadmorskou výškou 464,5m. Najnižší bod: Hladina Dankáckeho potoka pri výtoku z katastra obce (270m). História obce V roku 1592 bola 12.júna vydaná zakladajúca listina pre Bukovec pánmi hradu Branč. Obec sa spomína v roku 1609 ako Bukoc (ďalšie názvy: 1773 Bukovecz). V roku 1715 mala obec 23 poddanských a 24 želiarskych domácností, v roku 1752 mala 104 poddanských a 45 kopaničiarskych rodín, v roku 1787 mala 112 domov a 749 obyvateľov, v roku 1828 mala 125 domov a 878 obyvateľov, v roku 1869 mala 778...
Poloha Obec leží v severnej časti okresu, v podhorí Bielych Karpát, na samom okraji Myjavskej pahorkatiny. Najvyšší bod: Nová hora (645,6m). Najnižší bod: Hladina rieky Myjava pri výtoku z katastra obce (347m). História obce Obec sa vyvíjala postupne z niekoľkých roztratených poddanských usadlostí. Patrila medzi typické myjavské kopanice. V roku 1955 sa obec spolu s ďalšími obcami a mestom Myjava odčlenila od tzv. Veľkej Myjavy. Od toho roku sa začala písať história samostatnej obce. V roku 1955 mala obec 1.649 obyvateľov a 379 domov a v 38 osadách, v roku 1960 mala 1.673 obyvateľov a v roku 1970 mala 1.610 obyvateľov. V 20.storočí obyvatelia pracovali v priemyselných podnikoch na okolí. História...
Pamiatkový objekt NKP Kostol s areálom vyhlásený v roku 2024. Stredoveký príkostolný cintorín z 12.storočia so štvorcovým pôdorysom s niekoľkými hrobmi. Pochádza pravdepodobne z poveľkomoravského obdobia. V roku 1963 boli pri kopaní jamy na vápno narušené kostrové hroby s bronzovými ozdobami. Pochovávalo sa tu až do 20.storočia, posledný pohreb sa uskutočnil v roku 1979, pričom obyvatelia obce Sedmerovec mali vyčlenenú severnú časť a obyvatelia obce Slavnica južnú časť cintorína. Nachádza sa v obci Sedmerovec v lokalite Pominovec pri Kostole sťatia svätého Jána Krstiteľa. Jedným z hrobov na cintoríne je aj hrob s náhrobníkom Jánosa Mednyánszkeho. GPS poloha: 49°0’15.328″N 18°11’30.913″E.
Pamiatkový objekt NKP Kostol s areálom vyhlásený v roku 2024. Hrob s náhrobníkom Jánosa Mednyánszeho z roku 1855. Pieskovcový náhrobník v historizujúcom slohu sa nachádza v obci Sedmerovec, v lokalite Pominovec na príkostolnom cintoríne pri Kostole sťatia svätého Jána Krstiteľa. GPS poloha: 49°0’15.037″N 18°11’31.213″E.
Poloha Mesto leží na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Strážovských vrchov na brehoch rieky Bebrava. Najvyšší bod: Kóta 319,2 juhovýchodne od mesta v lokalite Medzi bory. Najnižší bod: Hladina rieky Bebrava pri výtoku z katastra mesta (198m). História mesta Prvá písomná zmienka o obci je v darovacej listine kráľa Ondreja II. z roku 1232, kedy sa spomínajú ako Villa Ben (ďalšie názvy: 1295 Baan, 1389 Banovice, 1454 Fortalicium Ban, 1461 Castellum Baan, 1471 Banowcze, 1499 Fortalicium Banowiecz, 1773 Banowcze, 1927 Bánovce nad Bebravou). V tej dobe patrila Villa Ben Vácvalovi, a keď jeho potomstvo vymrelo, boli Bánovce v roku 1295 pripojené ku kráľovským majetkom patriacim...
