Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jakuba staršieho bol postavený v 1.tretine 13.storočia. Prvá zmienka o kostole v obci pochádza z roku 1333. Kostol patrí medzi neskororománske tehlové kostoly na území Slovenska, na ktoré vplývala lombardská architektúra. Súčasná skladba pôvodne neskororománskeho kostola je výsledkom pomerne zložitého stavebného vývoja objektu. Upravovaný bol goticky v 14.storočí a v roku 1485. Tehlová stavba bola prestavaná a renesančne upravená v 1.štvrtine 16.storočia, upravovaná bola i po roku 1590, v roku 1770 a koncom 19.storočia. Základ dnešnej dispozície tvorí neskororománska loď, do ktorej boli vložené dva stredové stĺpy. Základ vonkajšej skladby kostola tvorí dvojica neskororománskych veží v západnom priečelí. Dve poschodia južnej...
Národná kultúrna pamiatka Kostol a príkostolný cintorín vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa v časti Bučuháza na konci osady Šámot (Šámotský majer). Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kostol (kaplnka). Pôvodne románsky rímsko-katolícky Kostol svätej Margity Antiochijskej bol postavený v 2.polovici 13.storočia (v roku 1260). Je to jednoloďová stavba s rovným stropom. V rokoch 1950-1980 sa budova pôvodnej kaplnky využívala ako sklad obilia. Príkostolný cintorín.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky Kostol svätého Ondreja, apoštola bol postavený v 1.polovici 13.storočia okolo roku 1250. Goticky bol upravený koncom 15.storočia. V 18.storočí bol rozšírený a barokovo upravený, bola pristavaná veža. Upravovaný bol v 19.storočí. Je to jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Pozoruhodné je pastofórium a epitaf s erbom a nápisom z roku 1655. Stojí na severnom okraji obce.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov pochádza z 2.polovice 15.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1681 a 1780. V rokoch 1770-1773 bol rozšírený a klasicisticky upravený. Je to jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polygonálnym uzáverom presbytéria. V interiéri zaujme hlavný oltár z čias okolo roku 1800 s gotickou plastikou Madony z roku 1458. V stene je epitaf prepošta Mateja Ilešháziho s jeho reliéfom, ako aj epitaf Štefana Ilešháziho, ktorého smrťou v roku 1838 vymrel jeho rod po meči. Na dvore fary sa dodnes nachádza kamenná gotická krstiteľnica. Kostol stojí v časti Eliášovce na južnom okraji obce.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskorogotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela z 2.polovice 14.storočia, pravdepodobne z roku 1380. Koncom 15.storočia bol prestavaný v gotickom štýle a v roku 1787 neskorobarokovo upravený. V interiéri prikrýva loď pruská valená klenba z roku 1787, sakristiu a svätyňu s viacuhlovým uzáverom gotická krížová klenba. V presbytériu sa na evanjelizačnej strane nachádza pozoruhodné gotické kamenné pastofórium s pôvodnou kovanou mrežou, na druhej strane sú gotické výklenky so sedadlami. Hlavný oltár svätého Michala so stĺpovou architektúrou bol postavený okolo roku 1790 v neskorobarokovom štýle, bočný oltár Ježišov krst pochádza z 2.polovice 19.storočia, kamenná okrúhla ranorenesančná krstiteľnica z roku 1538. Unikátne sú...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2000. Pôvodne románsky Kostol všetkých svätých pochádza z 2.polovice 13.storočia. V 18.storočí bol barokovo upravený a začiatkom 20.storočia prestavaný. Vnútorné barokové zariadenie pochádza z 2.polovice 18.storočia. Jednoloďový kostol stojí na kopci v strede obce.
