Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2011. Prícestná Božia muka bola postavená v 19.storočí. Stavba v ľudovom charaktere so štvorcovým pôdorysom stojí na rázcestí pred kostolom.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistická rímsko-katolícka Kaplnka svätého Stanislava bola postavená v 1.polovici 19.storočia. Prízemná stavba s centrálnou dispozíciou a kruhovým pôdorysom. Je zaklenutá veľkou kupolou. Stavba má pristavené polkruhové presbytérium a na východnej strane predsieň, ktorá je zároveň vežou. Na centrálnej stavbe sú okná termové, na predsieni lomené. Fasáda strednej časti je členená lizénami. Vnútorné zariadenie kaplnky pochádza z 20.storočia. Cennejší je obraz svätého Stanislava a hlavne obraz Snímanie z kríža. Nachádza sa na hornom konci obce.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1990. Baroková rímsko-katolícka Kaplnka svätého Floriána bola postavená v roku 1762 na mieste staršieho sakrálneho objektu. Centrálna stavba s nepravidelným polygonálnym pôdorysom stojí na cintoríne. Predpokladá sa, že je to miesto s najstarším osídlením.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1990. Pôvodne gotická rímsko-katolícka Kaplnka Panny Márie Loretánskej bola postavená koncom 14.storočia. Kaplnka pôvodne vznikla ako románsky kostolík, ktorý dal pravdepodobne i názov mestečku. Holíč sa v dobových prameňoch spomína ako Alba Ecclessiae (Weisskirchen), čiže Biely Kostol. Archeologickým prieskumom bol zistený ešte starší kamenný objekt, takže je to v základoch najstaršia stavebná pamiatka v meste. Barokovo upravovaná bola v 1.polovici 18.storočia a v 20.storočí. Kaplnka slúžila v nepokojnom 16.storočí ako pravoslávny kostol a bol v nje pochovaný i jeden z najznámejších šľachticov Peter Bakič. Stavba s osemuholníkovým pôdorysom sa nachádza na Námestí mieru.