Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1990. Pôvodne gotická rímsko-katolícka Kaplnka Panny Márie Loretánskej bola postavená koncom 14.storočia. Kaplnka pôvodne vznikla ako románsky kostolík, ktorý dal pravdepodobne i názov mestečku. Holíč sa v dobových prameňoch spomína ako Alba Ecclessiae (Weisskirchen), čiže Biely Kostol. Archeologickým prieskumom bol zistený ešte starší kamenný objekt, takže je to v základoch najstaršia stavebná pamiatka v meste. Barokovo upravovaná bola v 1.polovici 18.storočia a v 20.storočí. Kaplnka slúžila v nepokojnom 16.storočí ako pravoslávny kostol a bol v nje pochovaný i jeden z najznámejších šľachticov Peter Bakič. Stavba s osemuholníkovým pôdorysom sa nachádza na Námestí mieru.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. V roku 1668 ju dal postaviť Imrcih Czobor. Rímsko-katolícka Kaplnka svätej Márie Magdalény bola barokovo upravená v 18.storočí. Pôvodne pútnické miesto. Prízemná stavba s centrálnou dispozíciou a nepravidelným pôdorysom stojí za obcou na najvyššom bode Záhorskej nížiny v nadmorskej výške 296,9m na pieskovcovom vŕšku.
Národná kultúrna pamiatkavyhlásená v roku 1963. Baroková rímsko-katolícka Kaplnka svätého Rochusa bola postavená v 18.storočí. Pôvodne gotický kostolík z 15.storočia, ktorý bol koncom 18.storočia prestavaný na kaplnku. Je opevnený. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom stojí v lese nad obcou.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Božia muka postavená v ľudovom charaktere v roku 1750. Upravovaná bola v rokoch 1949 a 1987. Murovaná stavba so štvorcovým pôdorysom. Nachádza sa na začiatku obce pred domom č.210.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistická rímsko-katolícka Kaplnka svätého Cyrila a Metoda bola postavená v roku 1820. Stavba s obdĺžnikovým pôdorysom stojí v strede obce.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2003. Klasicistická Kaplnka svätého Jána Nepomuckého zo začiatku 19.storočia. Má štvorcový pôdorys s polkruhovým záverom, jednopriestorovú dispozíciu, je prízemná. Stojí v záhrade domu č.439.
