Poloha: Nachádza sa v okrese Nové Mesto nad Váhom, v katastri obcí Hrádok, Lúka, Modrová a Stará Lehota.
Rozloha: 2.520,3137ha.
Vyhlásenie: Územie európskeho významu bolo vyhlásené Výnosom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 z 14.7.2004 účinným od 1.8.2004. Územie je súčasťou sústavy NATURA 2000.
Dôvod ochrany: Územie bolo vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Kyslomilné bukové lesy (9110), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190) a druhov európskeho významu: poniklec veľkokvetý, klinček včasný Lumnitzerov, fúzač alpský, roháč obyčajný a kunka žltobruchá. Územie európskeho významu leží v strednej časti Považského Inovca medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi, rozprestiera sa od hrebeňa Považského Inovca (Nízky Inovec) až po údolie Váhu. Je súčasťou Inoveckého predhoria, ktoré nadväzuje na hlavný hrebeň. Na geologickej stavbe tohto neveľkého územia (asi 10km dlhé a 6-7km široké) sa podieľajú karbonáty, hlavne biele dolomity, v menšej miere vápence. Územie je budované predovšetkým svormi a rulami. Predovšetkým dolomity vystupujú na povrch na mnohých miestach a vďaka nim získalo územie takmer stredomorský vzhľad. Celá karbonatická kryha je odvodňovaná podzemnými vodami (bariérový prameň pri obci Lúka). Prevažne južná expozícia, dolomitické podložie a nedostatok povrchových vodných tokov spôsobili, že toto územie predstavuje suchý a teplý „ostrov“ medzi karpatskými lesmi. Útočisko tu našli xerotermné rastlinstvo a živočíšstvo, ktoré sem preniklo v medziľadových dobách z teplejších oblastí pri Stredozemnom a Čiernom mori. Niektoré druhy sa prispôsobili životu na svahoch pokrytých drobivým dolomitom, iné uprednostnili plytké pôdy, najmä rendziny, ďalšie osídlili spraše, ktoré sem naviali vetry vanúce v ľadových dobách od pevninského ľadovca. V poľadových dobách tu prevládali teplomilné dubiny tvorené hlavne dubom plstnatým, iba na extrémnych svahoch prežili druhy typické pre tzv. skalné stepi. Z historického hľadiska sa na expanzii teplo a suchomilných spoločenstiev významne podieľal človek – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen (nadmerný výrub a pastva v lesoch). Výrazne sa tu rozšírili otvorené plochy, tzv. kotliny a posilnili spoločenstvá skalného bezlesia s mnohými sucho a teplomilnými druhmi rastlín a živočíchov. Stále zachovaná pôvodná fauna a flóra. Najcennejšie a najzachovalejšie časti Tematínskych vrchov boli vyhlásené za chránené územia (NPR Tematínska lesostep, NPR Javorníček a PR Kňaží vrch).