Poloha: Nachádza sa v okrese Nové Mesto nad Váhom, v katastri obcí Hrádok, Lúka, Modrová a Stará Lehota.
Rozloha: 2.520,3137ha.
Vyhlásenie: Územie európskeho významu bolo vyhlásené Výnosom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 z 14.7.2004 účinným od 1.8.2004. Územie je súčasťou sústavy NATURA 2000.
Dôvod ochrany: Územie bolo vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Kyslomilné bukové lesy (9110), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190) a druhov európskeho významu: poniklec veľkokvetý, klinček včasný Lumnitzerov, fúzač alpský, roháč obyčajný a kunka žltobruchá. Územie európskeho významu leží v strednej časti Považského Inovca medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi, rozprestiera sa od hrebeňa Považského Inovca (podcelok Nízky Inovec) až po údolie Váhu. Je súčasťou podcelku Inovecké predhorie, ktoré nadväzuje na hlavný hrebeň. Na geologickej stavbe tohto neveľkého územia (približne 10km dlhé a 6-7km široké) sa podieľajú karbonáty, hlavne biele dolomity, v menšej miere vápence. Územie je budované predovšetkým svormi a rulami. Predovšetkým dolomity vystupujú na povrch na mnohých miestach a vďaka nim získalo územie takmer stredomorský vzhľad. Celá karbonatická kryha je odvodňovaná podzemnými vodami (bariérový prameň pri obci Lúka). Prevažne južná expozícia, dolomitické podložie a nedostatok povrchových vodných tokov spôsobili, že toto územie predstavuje suchý a teplý „ostrov“ medzi karpatskými lesmi. Útočisko tu našli xerotermné rastlinstvo a živočíšstvo, ktoré sem preniklo v medziľadových dobách z teplejších oblastí pri Stredozemnom a Čiernom mori. Niektoré druhy sa prispôsobili životu na svahoch pokrytých drobivým dolomitom, iné uprednostnili plytké pôdy, najmä rendziny, ďalšie osídlili spraše, ktoré sem naviali vetry vanúce v ľadových dobách od pevninského ľadovca. V poľadových dobách tu prevládali teplomilné dubiny tvorené hlavne dubom plstnatým, iba na extrémnych svahoch prežili druhy typické pre tzv. skalné stepi. V podraste sa vyskytuje najmä drieň obyčajný. Z historického hľadiska sa na expanzii teplo a suchomilných spoločenstiev významne podieľal človek – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen (nadmerný výrub a pastva v lesoch). Výrazne sa tu rozšírili otvorené plochy, tzv. kotliny a posilnili spoločenstvá skalného bezlesia s mnohými sucho a teplomilnými druhmi rastlín a živočíchov. Odlesňovanie prispelo k výraznej erózii najexponovanejších svahov. Eróziou ohrozené plochy boli v 2.polovici 20.storočia vysádzané nepôvodnými drevinami ako borovica čierna a jaseň mannový, ktoré potláčali domáce dreviny a poškodili unikátne xerotermné biotopy. Stále zachovaná pôvodná fauna a flóra. Medzi najvzácnejších vyslancov xerotermnej panónskej flóry na území patria kavyle, rumenica Vasianiho a jesenec biely. Severnú hranicu rozšírenia na Považí tu dosahujú lykovec voňavý a divozel červený. Spomedzi sedemnástich druhov vstavačovitých tu patria k najvzácnejším dva teplomilné druhy: modruška pošvatá a červenohlav ihlanovitý. K najvzácnejším bezstavovcom tu patria kobylka sága stepná a dva druhy veľkých cikád, cikáda jaseňová a cikáda Tibicen plebejus, ktoré v horúcom lese svojím „spevom“ navodzujú atmosféru Stredomoria. K zriedkavým zástupcom hmyzej ríše patria aj mravcolevy a askalafusy. Z množstva motýľov je významný modráčik slovenský, ktorý bol pre vedu objavený a popísaný práve odtiaľto. Zo stavovcov tu majú stabilné populácie teplomilné druhy plazov, jašterica zelená a užovka stromová, bohatú avifaunu reprezentuje napríklad aj symbol pravých stepí, orol kráľovský. Najcennejšie a najzachovalejšie časti Tematínskych vrchov boli vyhlásené za chránené územia (NPR Tematínska lesostep, NPR Javorníček a PR Kňaží vrch).