Poloha: Nachádza sa v okrese Prešov, v katastri obce Zlatá Baňa a v okrese Vranov nad Topľou, v katastri obcí Hermanovce nad Topľou, Pavlovce, Petrovce, Rudlov a Zámutov.
Rozloha: 2.977,5112ha.
Vyhlásenie: Územie bolo do národného zoznamu území európskeho významu doplnené na základe Uznesenia vlády č.495 z 25.10.2017. Územie je súčasťou sústavy NATURA 2000.
Dôvod ochrany: Územie bolo vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Subpanónske travinnobylinné porasty (*6240), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8220), Pionierske spoločenstvá plytkých silikátových pôd (8230), Kyslomilné bukové lesy (9110), Javorovo-bukové horské lesy (9140), Lipovo-javorové sutinové lesy (*9180), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (*91E0), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130) a druhov európskeho významu: fuzáč alpský, vlk dravý, netopier čierny/uchaňa čierna, rys ostrovid, netopier veľkouchý, netopier východný/netopier ostrouchý, netopier pobrežný, netopier brvitý, netopier obyčajný, podkovár južný, podkovár štíhlokrídlý/podkovár veľký a podkovár krpatý/podkovár malý. Územie sa rozprestiera v lesných vrcholových partiách severného cípu pohoria Slanské vrchy. Prevažná časť územia je súčasťou Matransko-slanskej geomorfologickej oblasti, geomorfologického celku Slanské vrchy. Okrajovo do neho zasahuje oblasť Nízke Beskydy, celok Beskydské predhorie (kataster obce Hermanovce nad Topľou). Povrch územia je veľmi členitý. Prevládajúcim typom reliéfu je silne členitá vrchovina. Na severovýchode do územia zasahujú i silne členené pahorkatiny. Územie geomorfologicky patrí do celku Slanské vrchy, podcelok Šimonka a zahŕňa aj časť Zlatobanská kotlina. Súčasná morfologická tvárnosť územia je odrazom geologickej stavby (rôzne formy vulkanických telies) a nerovnomerných pohybov pozdĺž mladých zlomov. Neotektonické prejavy vyvolali rozsiahle erózne procesy, ktorých výsledkom sú hlboko zarezané doliny, strmé stráne a rôzne prírodné výtvory. Najvyšším bodom nielen vo vymedzenom území, ale v celých Slanských vrchoch je Šimonka s nadmorskou výškou 1.092,0m a priestorovo najrozsiahlejšou vulkanickou formáciou sú relikty zlatobanského stratovulkánu, ktorého centrálnu zónu tvorí výrazná kotlovitá depresia, budovaná komplexom hydrotermálne premenených hornín. Prechodná zóna pozostáva z lávových prúdov andezitov a periférnu tvoria pyroklastiká s reliktmi lávových prúdov. Jeho súčasťou sú aj rozsiahle opustené bane, kde sa na povrchu zachovali pozostatky banských diel a haldy. V minulosti sa tu ťažili ušľachtilé kovy (ortuť a opál). Severne od kóty Šimonka vystupujú na povrch morfologicky výrazné plytkointruzívne, prevažne lakolitové telesá dioritových porfyritov formácie Lysá Stráž-Oblík, z ktorých najvýraznejšie je teleso Oblík. Severnú časť navrhovaného územia tvorí stratovulkán Šťavica a malý parazitický andezitový vulkán Šebastovka, ktorých centrálnu zónu buduje komplex hydrotermálne premenených hornín prerazených nekmi a dajkami dioritových porfyritov. Po obvode túto zónu lemujú relikty vulkanického kužeľa a plášťa tvoreného lávovými prúdmi andezitov. Podstatnú časť územia zaberajú rozsiahle porasty hlavne bukových lesov (bukové kvetnaté, kyslomilné, lipovo-javorové sutinové a javorovo-bukové horské lesy), ktoré dopĺňajú podhorské kosné lúky. Významný je aj výskyt skalných útvarov a na nich sa viažucich skalných spoločenstiev. V terénnych depresiách sa vytvorili špecifické podmienky pre výskyt slatinných jelšín (biotopu národného významu). Pomerne rozsiahle územie i zachovalé lesné porasty vytvárajú vhodné podmienky pre výskyt vlka a rysa, zaznamenaný bol i pobyt medveďa. V prípade medveďa pravdepodobne pôjde o zatúlané jedince v súvislosti s rozširovaním areálu. Vzhľadom na charakter územia je potrebné počítať so zvyšovaním frekvencie jeho výskytu. Z ďalších druhov živočíchov európskeho významu sa v území vyskytuje 9 druhov netopierov, napríklad Barbastella barbastellus, Myotis myotis, Myotis emarginatus. Vyskytuje sa tu i viac druhov národného významu, zo živočíchov napríklad Neomys fodiens, Neomys anomalus, Bufo viridis, z rastlín Clematis alpina, Lycopodium clavatum, Woodsia ilvensis, Thelypteris palustris.