Latinský názov: Tilia cordata.
Iný názov: Lipa srdcovitá.
Čeľaď: Slezovité (Malvaceae).
Výskyt: Rastie v Európe na východe až po západ Sibíri a v pohorí Kaukaz. Na Slovensku rastie od najnižších polôh až do nadmorskej výšky približne 870m. Obľubuje tienisté lokality s výživnou hlbokou, ale aj plytkou pôdou bohatou na dusík. Rastie aj na suťoviskách s javormi, brestmi a jaseňom, a v lužných lesoch s dubom letným.
Koreň: Koreňovú sústavu má bohatú (srdcovitú).
Kmeň: Kôra je v mladosti hladká a sivá. Staršie stromy majú kôru pokrytú plytkými brázdami a je viac hnedosivá. Borka je plytko rozpukaná do pozdĺžnych pásov, tmavosivá až černastá.
Koruna: Nepravidelná, rozložitá, s nízkymi konármi, väčšinou široko vajcovitého až elipsoidného, kónického alebo pyramídového tvaru. Husto zakonárená.
Konár: Žtohnedé až červenkastohnedé výhonky sú oblé a v mieste nasadenia púčikov lomené. Lenticely sú tmavé, okrúhlasté. Postavenie púčikov je striedavé špirálovité. Sú vajcovité, tupé, sediace. Obalové šupiny sú dve, žltozelené až červenohnedé. Spodná šupina je menšia, len zboku pritisnutá k veľkej kapucňovitej šupine.
List: Je jednoduchý, široko srdcovitý. Veľkosť (5-8)x(4-7)cm. Na báze sú nepravidelne srdcovité (srdcovolistá). Po okraji sú dvojito pílkovité, alebo vrúbkovano zúbkaté. Majú oválny tvar, jemný ozubený okraj. Na vrchole majú dlhý hrot. Vrchná strana listu je tmavozelená, lysá a spodná je modrozelená. V pazuchách žíl sú chumáčiky hrdzavých chĺpkov. Listy sú striedavé. Stopka je lysá 2-4cm dlhá. Na spodnej strane majú listy na žilkách biele až hrdzavé ochlpenie.
Kvet: Lipa je drevina jednodomá, kvety sú obojpohlavné. Sú päťpočetné, žltozelené. Farba žltobiela. Päť až deväť kvetov je združených vo vzpriamenom chocholíku na dlhých stopkách. K stopke je prirastený 4-8cm dlhý jazykovitý listeň. Kvety obsahujú sliz, triesloviny, flavonoidy a glykozidy. Lipa kvitne približne dva týždne v júni až júli (približne 14 dní neskôr ako lipa veľkolistá.
Plod: Malá guľatá jednosemenná nažka veľká 5-7mm obrátene vajcovitá s listeňom na stopke. Veľký a hladký plod má veľkosť 5-7mm. Oplodie je kožovité, husto plstnaté a mäkké (dá sa stlačiť). Dozrieva v septembri. Klíčivosť je 50-70% a udrží si ju 2-3 roky.
Semenáčik: Semenáčik má klíčne listy dlaňovito päť a viac laločné. Prvé listy sú vajcovité, prihrotené, nerovnomerne zúbkované, na báze šikmo srdcovité, chĺpkaté a nie protistojné. Tvarom sú podobné prvým listom javora horského.
Využitie: Patrí medzi tzv. cenné listnáče, je to cenná zápojová drevina (melioračná – opadom pôdu chráni a zlepšuje). Pestuje sa ako parkový a alejový strom. Má dobrú pňovú výmladnosť. Je výnosnou medonosnou rastlinou (100 rokov každý strom vyprodukuje 10kg medu). Z kvetov sa vyrába bylinný čaj. Užívajú sa pri zápaloch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach. Podporujú chuť do jedla a uvoľňujú kŕče. Kvalitné drevo sa využíva najmä v rezbárstve. V minulosti sa z neho vyrábal riad (taniere, príbory). Drevo sa často používa na výrobu hudobných nástrojov, ale aj na výrobu nábytku. Drevo je mäkké a málo trvanlivé.
Zaujímavosti: Národný strom Slovanov. Dorastá do výšky 20-30m. Môže sa dožiť až 600 rokov. Je to tienna až polotienna drevina. Od lipy veľkolistej (Tilia platyphyllos) sa dá rozlíšiť menšími listami a väčším počtom kvetov (lipa veľkolistá ich má 2-6). Rastie asi o 14 dní neskôr ako lipa veľkolistá.