Poloha: Národný park je tvorený najvyššou horskou skupinou v karpatskom oblúku. Ochranársky najhodnotnejšou časťou územia je vyše 55km dlhý a 17km široký geomorfologický celok Tatry. Tatry sa členia na dva podcelky Západné Tatry a Východné Tatry. Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít (2.654,4m). Západné Tatry sa delia na šesť častí (Červené vrchy, Liptovské Tatry, Liptovské kopy, Osobitá, Roháče a Sivý vrch). Najvyšším vrchom Západných Tatier je Bystrá (2.248,4m) nachádzajúca sa v časti Liptovské Tatry. Východné Tatry sa delia na Vysoké Tatry a Belianske Tatry. Územie národného parku sa nachádza v Západných Tatrách, Východných Tatrách a v Podtatranskej kotline v okresoch Liptovský Mikuláš, Kežmarok, Poprad a Tvrdošín.
Rozloha: Rozloha vlastného územia je 73.800ha, rozloha ochranného pásma je 30.703ha.
Vyhlásenie: TANAP bol vyhlásený Zákonom 11/1949 18.12.1948 s účinnosťou od 1.1.1949. Nariadením 12/1987 z 6.2.1987 s účinnosťou od 1.4.1987 bola ako súčasť národného parku vyhlásená časť Západných Tatier. V roku 1987 boli za súčasť vlastného územia národného parku vyhlásené aj Západné Tatry. Územie Západných Tatier sa vtedy rozprestieralo na území vtedajších okresov Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín. Rozloha TANAP-u sa rozšírila o plochu Západných Tatier, ktorá pôvodne tvorila ochranné pásmo národného parku a to o 25.918ha (z toho bola 19.000ha porastová plocha, 32ha poľnohospodárska pôda a 6.786ha ostatné plochy). Ochranné pásmo sa vtedy rozšírilo a 2.034ha (z toho bola 1.084ha porastová plocha a 950ha poľnohospodárska pôda). Nariadenie 272/1991 zo 7.5.1991 zmenilo Nariadenie 12/1987. Zákon 543/2002 z 25.2.2002 účinný od 1.1.2003 zrušil Zákon 11/1949 a Nariadenie 12/1987. Nariadením 58/2003 z 5.2.2003 s účinnosťou od 1.3.2003 bol národný park znovu vyhlásený. Vo februári 1993 sa TANAP spolu s poľským TPN zaradil do celosvetovej siete biosférických rezervácií pod názvom „Medzinárodná biosférická rezervácia Tatry“.
Dôvod vyhlásenia: Cieľom rozšírenia TANAP-u v roku 1987 bolo najmä chrániť, obnovovať a zveľaďovať prírodné bohatstvo a krajinné krásy územia Západných Tatier s ohľadom na ich kultúrne, zdravotné, vodohospodárske a estetické hodnoty. Chránia sa mimoriadne vzácne reliktné a endemické druhy flóry a fauny, vegetácia, zvyšky pôvodných lesných porastov, glaciálny reliéf, javy glaciálnej morfológie, povrchové a podzemné vody, pôdny fond a podobne.
Geologická stavba: Geologická stavba územia je veľmi pestrá. Dajú sa tu rozlíšiť tri hlavné stavebné jednotky: kryštalinické jadro, sedimentárny obal pohoria a flyšová výplň priľahlých zníženín. Prvohorné kryštalické jadro zaberá väčšiu časť hrebeňa a južných svahov Západných a Vysokých Tatier. Tvoria ho kryštalické bridlice, migmatity a granitoidy. Zatiaľ čo vo Vysokých Tatrách výrazne prevažujú granitoidy, v Západných Tatrách sú viac zastúpené kryštalické bridlice. Sedimentárny obal tvoria horniny usadené na kryštalinickom jadre prevažne v druhohorách a neskôr sem presunuté druhohorné horniny chočského a krížňanského príkrovu (kremence, pieskovce, brekcie, zlepence, bridlice, dolomity, vápence). Nachádzajú sa hlavne v Belianskych Tatrách, v Osobitej, v Sivom vrchu a v Červených vrchoch. Flyšovú výplň Podtatranskej kotliny a Podtatranskej brázdy tvoria pieskovce a ílovce, ktoré sa usadili na dne treťohorného mora. Osobitnú skupinu geologického podložia tvoria morény a ľadovcovo-riečne usadeniny štvrtohôr. Územie má všetky základné morfologické znaky vysokohorskej krajiny, ako sú značná nadmorská výška, veľká členitosť a bohatý výskyt bralných foriem. Hodnotou prvoradého významu územia je výrazný glaciálny reliéf. Tatry sú našim najtypickejším horstvom s ukážkami činnosti ľadovcov, ktoré po sebe zanechali charakteristické tvary reliéfu ako ostré vrchy a hrebene, trogy, kary, skalné stupne, mohutné morény, ľadovcové doliny, kotly, plesá. Ku geomorfologickým atraktívnostiam patria vodopády a výrazné krasové javy (škrapy, krasové jamy a najmä jaskyne a priepasti, časté sú aj vyvieračky , ponory a tiesňavy s vodopádmi). Impozantné sú rozličné formy štítov, brál, sutiny, kamenné moria a osobité formy pôd. Pri porovnaní povrchu Tatier je nápadný častejší výskyt hladko modelovaného reliéfu v Západných Tatrách oproti Vysokým Tatrám. Spôsobilo to slabšie zaľadnenie Západných Tatier, pri ktorom boli preformované predovšetkým doliny a kotliny. Medzi nimi sa zachovali rozsiahle plochy prevažne oblých chrbtov s hôľnym reliéfom. S týmto reliéfom kontrastuje glaciálny reliéf Roháčov, ktorý je jedinečný nielen bohatosťou tvarov, ale aj tým, že sa nachádza v nadmorských výškach o 300-400m nižších ako vo Vysokých Tatrách. Krasový reliéf sa viaže na vápence a dolomity obalovej časti národného parku. Charakterizujú ho škrapy, krasové jamy a najmä jaskyne a priepasti, časté sú aj vyvieračky, ponory a tiesňavy s vodopádmi.
Lesy a porasty: Vysoké Tatry a Západné Tatry tvoria jednoliaty prirodzený horský celok s príslušnou ekologickou diverzitou (rôznorodosťou, mnohorakosťou druhov i biotopov). Rozmanitosť tatranskej flóry a lesov je podmienená viacerými činiteľmi (konfigurácia terénu, zloženie pôd, vývoj v poľadovej dobe, pestrosť súčasnej klímy a silný vplyv človeka v posledných storočiach). Najvýznamnejšou zložkou sú lesy a kosodrevina, ktoré pokrývajú takmer dve tretiny územia. Jednu štvrtinu tvoria skalné plochy, vysokohorské hole, vodné plochy. Prevažujú ihličnaté dreviny, najmä smrek. Z pôvodných drevín sa zachovala limba. Vegetácia je rozdelená do niekoľkých výškových vegetačných stupňov. Stupeň podhorský (submontánny) zaberá najnižšie časti územia od nadmorskej výšky 800m. Má ráz kultúrnej stepi, pôvodné lesné spoločenstvá sa v ňom zachovali len vo zvyškoch (smrekové boriny, jedľové bučiny, vápencové bučiny). Stupeň horský (montánny) je v nadmorských výškach 800-1.200m. Predstavuje typický lesný stupeň s jedľovými bučinami so smrekom a bučinami s jedľou. Stupeň vyšší montánny (supramontánny) sa nachádza vo výškach 1.200-1.500m.Takmer súvisle je porastený vysokohorskými smrečinami s rôznymi prímesami. Stupeň podhôľny (subalpínsky) je v nadmorských výškach 1.500-1.800m a je porastený kosodrevinou s rôznymi prímesami. Stupeň hôľny (alpínsky) je vo výškach nad 1.800m. Porastený je trávnatými spoločenstvami. Z drevín sa tu vyskytujú už len nízke kry a kríčky. Stupeň podsnežný (subniválny), zaberajúci len vrcholové časti Vysokých Tatier v nadmorských výškach nad 2.300m, sa v Západných Tatrách nevyskytuje. Vyššie rastliny sú tu už zriedkavejšie. Prevládajú lišajníky, prípadne machorasty. Vetrová smršť 19.11.2004 zničila lesné porasty na ploche asi 12.500ha a následne požiar 30.7.2005 zničil asi 220ha kalamitnej plochy, 14ha stojatých porastov a 13ha mladého lesa.
Vodstvo: Územie Západných Tatier patrí k čiernomorskému úmoriu s prítokmi Dunaja, najmä Váhu. Územie Vysokých Tatier patrí k baltskému úmoriu.
Rastlinstvo: Tatranské rastlinstvo má druhy rôzneho pôvodu. Vyskytujú sa tu druhy arkticko-alpínske, arkticko-altajsko-alpínske, stredoeurópske, boreálne druhy, juhosibírske, pontické a submediteránne. Rastú tu mnohé karpatské, západokarpatské a tatranské endemity. Rastlinstvo je neobyčajne bohaté, rastie tu okolo 1.300 druhov vyšších rastlín, z čoho asi polovica sú druhy horské a vysokohorské s mnohými reliktmi a endemitmi. Kvetena Západných Tatier je veľmi pestrá a zaujímavá. Na hrebeňoch Západných Tatier sa nachádzajú rastlinné spoločenstvá podobné vysokotatranským o 100-200m nižšie ako v o Vysokých Tatrách. Tento jav je podmienený drsnou vrcholovou klímou a silným zvetrávaním kryštalických hornín. Tiež glaciálne relikty tu rastú podstatne nižšie oproti ich zvyčajnému výškovému výskytu. Tento jav podmieňuje osobitá studená a vlhká mikroklíma záveru Roháčskej doliny.
Živočíšstvo: Výskyt živočíchov je v značnej miere podmienený rastlinnými spoločenstvami, členitosťou terénu, pôdnymi a klimatickými pomermi. Zaujímavé sú živočíšne spoločenstvá, reprezentované typickou stredoeurópskou horskou faunou s výskytom niekoľkých endemitov a glaciálnych reliktov. Lesy sú hlavným domovom hojne sa vyskytujúcej jelenej zveri a diviakov, žije tu tiež líška obyčajná, kuna hôrna, lasica obyčajná a drobné cicavce. Vzácne je v nich zastúpená mačka divá, rys ostrovid, medveď hnedý, vlk dravý, jazvec obyčajný, vydra riečna. Ďalšími významnými druhmi z triedy stavovcov sú hraboš snežný tatranský a hrabáč tatranský. Z vtákov tetrov obyčajný, hlucháň obyčajný, jariabok hôrny, drozd kolohrivý, sovy, ďatle a ďalšie. Orol skalný je veľmi vzácny, ostatné dravce sú hojnejšie. Pre podhôľny stupeň je typický aj výskyt niektorých vtákov z lesného stupňa, ako ľabtušky vrchovskej, orešnice perlavej a skaliara pestrého. Pridružuje sa k nim vrchárka červená a na vápencových skalách murárik červenokrídly. Hojné sú tiež drobné cicavce a rôzne druhy bezstavovcov (napríklad pavúky, motýle, chroby, chvostoskoky a iné). Ozdobou živočíšneho sveta v pásme nad hornou hranicou lesa sú kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský tatranský, glaciálne relikty a endemické poddruhy Tatier.
Klimatické pomery: Podnebie sa vyznačuje prechodným charakterom od oceánskeho západoeurópskeho podnebia ku kontinentálnemu. Klimaticky prevažuje chladná oblasť horského a vysokohorského (roháčska časť Západných Tatier a Vysoké Tatry vytvárajú svojou výraznou strmosťou reliéfu pre klímu, rastlinstvo a živočíšstvo vysokohorské podmienky) a horského typu (Belianske Tatry, ktoré sú výrazne nižšie). Typickým znakom je veľká premenlivosť oblačnosti, slnečného svitu, zrážok, teploty vzduchu a veterných pomerov. V zime je tu častým javom teplotná inverzia. Snehová pokrývka sa tu udržuje 160-200 dní.
Využitie územia: