Poloha: Patrí do oblasti Slovenského rudohoria, do celku Spišsko-gemerský kras. Na severe a severovýchode hraničí s Hornádskou kotlinou, ktorej časť patrí do ochranného pásma. Na západe a severozápade hraničí s Nízkymi Tatrami a na juhu a východe s kryštalickou časťou Slovenského rudohoria. Vlastné územie národného parku a ochranné pásmo sa nachádza v okrese Brezno, v katastri obce Telgárt, v okres Poprad, v katastri obcí Hranovnica, Spišské Bystré a Vernár, v okrese Rožňava, v katastri Dobšinej a obcí Dedinky a Stratená, a v okrese Spišská Nová Ves, v katastri Spišskej Novej Vsi a obcí Betlanovce, Hrabušice, Letanovce, Mlynky, Smižany a Spišské Tomášovce.
Rozloha: Rozloha vlastného územia je 19.413,67ha, z toho zóna A (5.stupeň ochrany) má rozlohu 4.682,32ha, zóna B (4.stupeň ochrany) má rozlohu 515,66ha, zóna C (3.stupeň ochrany) má rozlohu 14.135,99ha a zóna D (2.stupeň ochrany) má rozlohu 79,70ha. Rozloha ochranného pásma je 5.474,76ha.
Vyhlásenie: Už v roku 1964 bolo toto územie vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. Národný park bol vyhlásený Nariadením 23/1988 z 18.1.1988 s účinnosťou od 1.4.1988. Rozprestieral sa vo vtedajších okresoch Spišská Nová Ves, Rožňava, Poprad a Banská Bystrica. Jeho výmera bola 19.763ha (z toho 17.571ha bol lesný pôdny fond, 1.691ha poľnohospodársky pôdny fond a 501ha ostatné plochy). Výmera ochranného pásma (rozprestieralo sa vo vtedajších okresoch Rožňava, Spišská Nová Ves a Poprad) bola 13.011ha (z toho 7.637ha bol lesný pôdny fond, 4.629ha poľnohospodársky pôdny fond a 745ha ostatné plochy). V roku 2006 bol aktualizovaný. Nariadením 69/2016 zo 16.12.2015 účinným od 1.6.2016 boli vyhlásené zóny národného parku. Nariadenie 23/1988 bolo zrušené. Všetky doteraz vyhlásené maloplošné chránené územia nachádzajúce sa na území NP Slovenský raj, boli zrušené (Barbolica, Holý kameň, Kocúrová, Mokrá, Ostrá roklina, Piecky, Prielom Hornádu, Sokol, Stratená, Suchá Belá, Tri kopce a Zejmarská roklina)
Dôvod vyhlásenia: Poslaním národného parku je chrániť, obnovovať a zveľaďovať prírodné bohatstvo a krajinné krásy, udržiavať biologickú rovnováhu krajiny, chrániť najzachovalejšie časti územia a starať sa o zachovanie krajinného rázu. Dôvodom vyhlásenia národného parku je ochrana biotopov európskeho a národného významu, biotopov druhov rastlín a živočíchov európskeho a národného významu a ochrana abiotických javov. Z abiotických javov sú to formy svahovej modelácie, erózie, zvetrávania, štruktúrne a tektonické formy reliéfu (skalné mestá, skalné brány, skalné okná), fluviálny reliéf (riečne terasy), krasový a fluviokrasový reliéf (kaňony, tiesňavy a rokliny, krasové planiny, krasové jamy (závrty), travertínové kopy, prepadliská, rozsadlinové jaskyne, stratigrafické a paleontologické lokality (výskyt fosílnej fauny a flóry), štruktúrno-tektonicky významné lokality (transgresia mladších jednotiek) a hydrologické formy (ponory).
Geologická stavba: Geologicky prevládajú biele vápence, miestami i dolomity stredného triasu, v podloží ktorého vystupujú spodnotriasové slienité nepriepustné vápence a bridlice. Územie je na prírodné hodnoty a krásy mimoriadne bohaté, svojrázne, s komplexom ihličnatých a listnatých lesov na pôvodnej súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké tiesňavy, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy, atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Nachádza sa tu veľké množstvo jaskýň.
Lesy a porasty: Najrozšírenejšou a najvýznamnejšou zložkou vegetačného krytu sú lesné spoločenstvá. Zaberajú okolo 92% rozlohy celého územia. Optimum rozšírenia majú fytocenózy jedľovo-bukového vegetačného stupňa, z ktorých najväčšiu rozlohu zaberajú vápencové dealpínske bučiny. Tu sú okrem buku zastúpené aj jedľa, smrek, borovica a javor horský. Je tu klasická ukážka zvratu vegetačných stupňov (inverzia). Vďaka rozmanitosti prírodného prostredia sa tu nachádzajú aj lesné spoločenstvá náročnejšie na teplotné pomery. Typické rokliny a tiesňavy pokrýva vegetácia chladnejšieho až horského charakteru. Lesné spoločenstvá sú prevažne zo smrekovo-bukovo-jedľového stupňa, kde hlavnou drevinou je smrek a jedľa.
Vodstvo: Územie národného parku odvodňujú dve rieky s množstvom menších prítokov. Na severe je to rieka Hornád a na juhu Hnilec. Obidve pramenia pod Kráľovou hoľou. Zvláštnosťou je, že obe rieky vyhĺbili úzke kaňony s množstvom geomorfologických útvarov, ktoré robia tieto územia veľmi príťažlivými a atraktívnymi. Na severe je to Prielom Hornádu a na juhu Stratenská dolina.
Rastlinstvo: Členitosť a rozmanitosť reliéfu vplýva na inverzný charakter rozšírenia rastlinných druhov. Rastú tu mnohé druhy horských rastlín, ktoré sa zvyčajne nachádzajú vo väčších nadmorských výškach. Na druhej strane južné výslnné vápencové bralá sú domovom teplomilných druhov. Slovenský raj je územím so vzácnou koncentrovanosťou prírodného bohatstva, jeden z najcennejších komplexov západokarpatskej kveteny s veľkým bohatstvom druhov. Vzácny je výskyt viacerých druhov karpatských a západokarpatských endemitov a subendemitov. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov vyhlásenia územia za národný park. Vyskytuje sa tu okolo 1.000 druhov vyšších rastlín, 120 druhov machorastov, 300 druhov húb, 80 druhov lišajníkov. Viacero druhov rastlín je však už v zozname ohrozených druhov. Na území národného parku sa chránia tieto biotopy druhov rastlín európskeho významu: grimaldia trojtyčinková, kyjanôčka zelená, črievičník papučkový, kosatec bezlistý uhorský, jazyčník sibírsky, poniklec prostredný, poniklec slovenský, zvonovec ľaliolistý a tieto biotopy druhov rastlín národného významu: solenopsóra karpatská, červenohlav ihlanovitý, ostrica oblastá, ostrica dvojdomá, ostrica labkatá, chochlačka žltobiela, lykovec voňavý, trčuľa jednohľuzá, vstavač počerný a tis obyčajný.
Živočíšstvo: Zo zoogeografického hľadiska patrí územie do eurosibírskej podoblasti, kde dochádza ku stretu zóny horskej, stepnej aj zóny listnatého lesa. Národný park je územie so svojráznymi živočíšnymi spoločenstvami roklín a náhorných planín, s typickou faunou Západných Karpát. Zo zoologického hľadiska má mimoriadny význam pre zachovanie mnohých endemitov a zoogeograficky významných druhov i pre zachovanie pôvodnej, typickej fauny Karpát. V Slovenskom raji žije viac ako 4.000 druhov bezstavovcov. Viac ako polovicu tvorí fauna motýľov (asi 2.162 druhov). Zistilo sa tu 400 druhov chrobákov, 100 druhov vtákov, 40 druhov cicavcov, 6 druhov plazov a 8 druhov obojživelníkov. Mnohé z nich sú osobitne chránené a zaradené do červenej knihy ohrozených druhov. Z kriticky ohrozených druhov je to vydra riečna alebo orol skalný. Na území národného parku sa vyskytujú aj veľké šelmy ako medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, vlk dravý. V hojnom počte sa vyskytuje diviačia a srnčia zver, líška a zajac. Určitou raritou je kamzík vrchovský alpský, umelo vypustený v roku 1963. Jaskyne ukrývajú viacero druhov netopierov. Na území národného parku sa chránia tieto biotopy druhov živočíchov európskeho významu: korýtko riečne, pimprlík močiarny, pimprlík mokraďný, bystruška potočná, fúzač karpatský, fuzáč veľký, plocháč červený, jasoň červenooký, jasoň chochlačkový, mlynárik východný, modráčik krvavcový, ohniváčik veľký, spriadač kostihojový, mihuľa potiská, hlaváč európsky, mrena stredomorská, kunka žltobruchá, mlok hrebenatý, mlok karpatský, jašterica múrová, užovka hladká, ďateľ bielochrbtý, chrapkáč poľný, lelek lesný, muchárik bielokrký, muchárik červenohrdlý, pôtik kapcavý, rybárik riečny, strakoš červenochrbtý, mačka divá, medveď hnedý, myšovka horská, netopier veľkouchý, netopier východný, netopier Brandtov, netopier brvitý, netopier fúzatý, netopier pobrežný, netopier riasnatý, netopier obyčajný, netopier vodný, podkovár malý, podkovár veľký, raniak hrdzavý, rys ostrovid, syseľ pasienkový, ucháč svetlý, ucháč sivý, uchaňa čierna, večernica pestrá, večernica pozdná, večernica severská, vlk dravý, vydra riečna a tieto biotopy druhov živočíchov národného významu: adéla tavoľníková, bielopásovec tavoľníkový, hnedáčik čermeľový, hnedáčik nevädzový, lišaj lipkavcovitý, lišaj mliečnikový, modráčik čiernoškvrnný, modráčik Rebelov, modráčik rozchodníkový, očkáň striebrooký, spriadač čremchový, vidlochvost ovocný, rak riečny, mlok bodkovaný, mlok horský, salamandra škvrnitá, jašterica živorodá, slepúch lámavý, užovka obojková, vretenica severná, dudok chochlatý, hrdlička poľná, kačica divá, krutihlav hnedý, muchár sivý, prepelica poľná, pŕhľaviar čiernohlavý, sluka lesná, strakoš sivý, škovránok poľný, volavka popolavá, žltochvost lesný, dulovnica menšia, piskor vrchovský a plch záhradný.
Klimatické pomery: Klimaticky patrí územie do chladnej oblasti. Priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje od 4 do 5°C, iba severovýchodná časť údolia Hornádu patrí do mierne teplej oblasti s priemernou ročnou teplotou vzduchu od 6 do 7°C. Ročný priemerný úhrn zrážok je okolo 800m.
Využitie územia: