Poloha: Národný park sa tiahne pozdĺž štátnej hranice s Maďarskom v juhozápadnej časti východného Slovenska. Susedí s maďarským národným parkom Aggteleki Nemzeti Park. Chránené územie zasahuje do dvoch geomorfologických oblastí. Zaberá južnú časť Slovenského rudohoria a okrajové časti Lučensko-košickej zníženiny. Územie národného parku a jeho ochranné pásmo sa nachádza v okrese Košice-okolie, v katastri Medzeva a obcí Debraď, Drienovec, Dvorníky-Včeláre (miestna časť Dvorníky), Hačava, Háj, Jasov, Turňa nad Bodvou a Zádiel, v okrese Revúca, v katastri obcí Gemerský Milhosť, Hucín, Jelšavská Teplica, Mikolčany a Nováčany v Gemeri, a v okrese Rožňava, v katastri obcí Ardovo, Bôrka, Brzotín, Dlhá Ves, Drnava, Gemerská Hôrka, Honce, Hrhov, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Jovice, Kečovo, Kováčová, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kružná, Kunova Teplica, Lipovník, Lúčka, Rozložná, Pašková, Plešivec, Rakovnica, Rožňavské Bystré, Silica, Silická Brezová, Silická Jablonica, Slavec a Štítnik.
Rozloha: Rozloha vlastného územia je 34.611,0832ha, rozloha ochranného pásma je 11.741,5677ha.
Vyhlásenie: Územie bolo vyhlásené Vyhláškou 110/1973 z 31.8.1973 ako chránená krajinná oblasť. Rozprestierala sa vo vtedajších okresoch Rožňava a Košice-vidiek. Zaberala jednotlivé planiny Slovenského krasu a to Jasovskú, Horný a Dolný vrch, Silickú, Plešivskú a Koniar. Nariadením 101/2002 z 13.2.2002 s účinnosťou od 1.3.2002 bol vyhlásený národný park. Vyhláška 110/1973 bola zrušená. Aktualizovaný bol v roku 2006. Územie tvoria tri samostatné časti: Koniarska planina, Plešivská planina a východná časť národného parku (Silická planina, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska planina a Jasovská planina). Ochranné pásmo tvorí 7 samostatných častí: západná, južná, severná, východná a stredná, ochranné pásma Silická Brezová a Silica.
Dôvod vyhlásenia:
Geologická stavba: Územie je popri bradlovom pásme považované za oblasť s najzložitejšou geologickou stavbou, na jeho stavbe sa zúčastňuje 5 tektonických jednotiek, pričom každá z nich má inú lito-stratigrafickú náplň. Sústava planín je od seba oddelená hlbokými kaňonovitými dolinami riek Slaná a Štítnika Zádielskou a Hájskou tiesňavou. Vo východnej časti Slovenského krasu Turnianska kotlina oddeľuje planinu Horného a Dolného vrchu. Na rozdiel od okolitých pohorí, ktoré sa vyznačuje bohato členeným reliéfom, Slovenský kras charakterizuje dobre vyvinutý krasový reliéf s veľmi dobre zastúpeným krasovým fenoménom. Výrazné krasové formy tvoria krasové jamy, priepasti, jaskyne, kaňony, vyvieračky a škrapové polia. Rozpukanosť a priepustnosť horninových komplexov umožňuje urýchlené presakovanie zrážkových vôd do podzemia.
Lesy a porasty: Svojrázna geologická stavba, vývoj a charakteristický reliéf územia ovplyvnil osobitý vývoj rastlinstva a živočíšstva. Prevažujú xerotermné drieňové dúbravy, cerovo-dubové lesy, na planinách dubové hrabiny a na severných úbočiach bučiny. Značná časť územia je odlesnená, premenená na polia, pasienky, sady, lúky, na strmých svahoch a škrapoch na skalnú step.
Vodstvo: Povrchová riečna sieť sa tu prakticky nevytvorila, a preto je územie pomerne suché. Riečna sieť je prenesená do podzemia a tieto podzemné toky sú tým činiteľom, ktorý sa eróziou podieľa na modelovaní podzemných jaskynných systémov, často s nádhernou kvapľovou výzdobou. V doteraz známych viac ako 700 jaskyniach a priepastiach sú zastúpené rôznorodé formy sintrovej výplne i ľadová výplň. Slovenský kras sa vyznačuje významnými zásobami pitnej vody. Územie odvodňujú alochtónne toky Slaná, Štítnik a Bodva, do ktorých sa vlievajú autochtónne toky.
Rastlinstvo: Územie patrí k floristicky najbohatším oblastiam Slovenska i strednej Európy. Krasový fenomén územia sa prejavuje v dominancii xerotermnej flóry na výslnných skalách, hranách a škrapových poliach planín. Nachádzajú sa tu druhy xerotermné, kalcifity, horské dealpínske a prealpínske druhy zachované v inverzných polohách, ďalej druhy endemické, subendemické a reliktné ako napr. rumenica turnianska, ostrevka Heuflerova, feruľa Sadlerova, klinček Lumnitzerov, zvonček karpatský, zbehovec Laxmanov a ďalšie.
Živočíšstvo: V nadväznosti na vývoj rastlinstva vytvárali sa aj pestré životné podmienky pre vývoj živočíšstva. To má popri štandardných zoocenózach typických pre Západné Karpaty, vďaka špecifickému rázu územia osobitý charakter. Sú to hlavne nižšie skupiny živočíšstva, ktoré tomuto územiu dávajú prevažne charakter zoocenóz stepného a lesostepného pásma. Tie sa miestami kontrastne prelínajú s horskými prvkami. Viaceré druhy stavovcov tu dosahujú hranice areálov svojho geografického rozšírenia. Na území žijú mnohé endemické živočíšne druhy, z ktorých viaceré sú charakteristické pre podzemné priestory.
Klimatické pomery: Územie sa nachádza na rozhraní oceánskeho a kontinentálneho typu podnebia. Jeho prevažná časť patrí do mierne teplej a mierne vlhkej klimatickej oblasti s chladnou zimou. V depresných formách terénu dochádza ku klimatickej a vegetačnej inverzii.
Využitie územia: