Poloha: Vlastný národný park zaberá územie Krivánskej Malej Fatry. Územie národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza v okrese Čadca, v katastri obce Nová Bystrica (miestna časť Riečnica), v okrese Dolný Kubín, v katastri obcí Istebné, Kraľovany, Párnica, Veličná, Zázrivá a Žaškov, v okrese Martin, v katastri Martina, Turian a obcí Lipovec, Ratkovo, Sučany, Šútovo a Turčianske Kľačany, v okrese Námestovo, v katastri obce Oravská Lesná, v okrese Ružomberok, v katastri obce Stankovany, a v okrese Žilina, v katastri obcí Belá, Dolná Tižina, Gbeľany, Krasňany, Lutiše, Lysica, Stráža, Strečno, Terchová a Varín.
Rozloha: Rozloha vlastného územia je 22.630ha, na rozlohe 23.262ha ho obklopuje ochranné pásmo, ktoré má funkciu tlmiacej nárazníkovej zóny nepriaznivých vplyvov socio-ekonomického využívania okolitej krajiny.
Vyhlásenie: Územie bolo Opatrením 22/1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. Rozprestierala sa na území vtedajších okresov Žilina, Martin a Dolný Kubín. Celková výmera bola 19.791ha, výmera ochranného pásma bola 26.400ha. Súčasne boli vyhlásené štátne prírodné rezervácie Rozsutec, Pod Chlebom, Tiesňavy, Starý hrad, Šrámková a Bránica, chránené nálezisko Veľká Lučivná a chránené prírodné výtvory Tesné a Šrámková. Vzhľadom na mimoriadne prírodné hodnoty bol Nariadením 24/1988 z 18.1.1988 s účinnosťou od 1.4.1988 na tomto území vyhlásený národný park. Rozprestieral sa na území vtedajších okresov Žilina, Martin a Dolný Kubín. Mal celkovú výmeru 22.630ha (z toho 18.711ha bol lesný pôdny fond, 2.838ha poľnohospodársky pôdny fond a 1.081ha ostatné plochy). Výmera ochranného pásma, ktoré sa rozprestieralo vo vtedajších okresoch Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Čadca, Žilina a Martin, bola 23.262ha (z toho 9.388ha bol lesný pôdny fond, 11.789ha poľnohospodársky pôdny fond a 2.085ha ostatné plochy). V roku 2005 bol národný park aktualizovaný.
Dôvod vyhlásenia: Národný park Malá Fatra má v systéme chránených území Slovenska, ale i Karpát, výnimočné postavenie, je najzápadnejšie položeným národným parkom v rámci celého karpatského oblúka. Malá Fatra svojou prírodou, zachovanými spoločenstvami s množstvom chránených, vzácnych, endemických i reliktných druhov organizmov, z ktorý niektoré tu majú západnú hranicu svojho rozšírenia v Karpatoch, patrí k najcennejším krajinným celkom Slovenska. Vyznačuje sa mimoriadnou pestrosťou geologických, geomorfologických a klimatických pomerov, ktoré predstavujú najvyššiu koncentráciu ekosystémovej diverzity a vysokej krajinársko-estetickej hodnoty. Zachovali sa tu prirodzené ekosystémy s veľkou rozmanitosťou rastlinných a živočíšnych spoločenstiev typických pre Západné Karpaty.
Geologická stavba: Geologické jadro územia tvoria granodiority. Hlavný hrebeň a severnú časť pokrývajú horniny obalovej série krížňanského a chočského príkrovu (vápence, dolomity, kremence, slienité vápence, slieňovce, slienité bridlice a pieskovce). Povrch horstva je rozdielny. Na vápnitých horninách vznikali tiesňavy, rozličné skalné útvary a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menej členitým a zaobleným povrchom na granodioritoch. Najbohatšie tvarovaný reliéf je na dolomitoch. Podzemné krasové javy sú vyvinuté na vápencoch. Reliéf na žulách je zaoblený, ale vyskytujú sa aj hlboké doliny, skalné steny, previsy a tiesňavy. Najvyšším vrchom územia je Veľký Kriváň (1.708,7m), najnižšie položené miesto (350,0m) je rieka Váh pri Strečne na hranici ochranného pásma.
Lesy a porasty: Prevládajúcou vegetačnou formáciou sú lesné spoločenstvá, ktoré majú vo väčšine zachovanú prirodzenú štruktúru a 27% z nich sú prírodné spoločenstvá len nepatrne zasiahnuté priamou ľudskou činnosťou. Na územie prirodzene zasahuje 7 lesných vegetačných stupňov od dubovo-bukového cez bukovo-jedľovo-smrekový až po pásmo kosodreviny. Zasahuje sem v rámci Slovenska severná hranica prirodzeného rozšírenia dubov. V súčasnosti prevládajú listnaté dreviny nad ihličnatými. Najrozšírenejšou drevinou je buk, potom nasleduje smrek, jedľa, kosodrevina a javor horský. Menšie zastúpenie majú dub zimný, jaseň, breza, lipa, jelša, borovica, smrekovec a tis.
Vodstvo: Územie je pomerne bohaté na vodné pramene a menšie vyvieračky, vodopády. Povrchovú vodu odvádza viacero potokov, ktoré sa vlievajú do Váhu, prípadne do Oravy.
Rastlinstvo: Bohaté geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili vývoj typických zonálnych a azonálnych rastlinných spoločenstiev, ktoré ďalej podmienili vývoj charakteristických zoocenóz. Rozmanitý povrch, rozdielne poveternostné a pôdne pomery podporujú rozšírenie viacerých druhov rastlinstva (teplomilných, horských, subalpínskych i alpínskych reliktov, endemitov atď.). Najviac zastúpené sú vysokohorské druhy, pretože na miestach klimatickej inverzie (v tiesňavách a roklinách) rastú aj v nižších polohách. Najpestrejšie rastlinstvo je na dolomitoch a vápencoch. Na území bolo doteraz zistených viac ako 1.100 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov, 1 panónsky subendemit a 1 vlastný endemit Malej Fatry jarabina Margittaiho (Sorbus margittaiana). Zistených je 169 druhov rastlín zaradených do Červeného zoznamu ohrozených druhov rastlín, z ktorých je 67 kriticky ohrozených a veľmi zraniteľných druhov.
Živočíšstvo: Živočíšne spoločenstvá sa vyznačujú veľkou druhovou rozmanitosťou. Z 3.000 zistených bezstavovcov 2 patria medzi kriticky ohrozené, 2 medzi ohrozené a 28 do kategórie vzácnych druhov. Zo stavovcov sú zastúpené všetky typické západokarpatské druhy okrem kamzíka a svišťa. Z 210 druhov patrí 15 do kategórie kriticky ohrozených, 56 druhov medzi ohrozené a 15 patrí do kategórie vzácnych druhov. Žije tu niekoľko desiatok endemitov Západných Karpát, z ktorých 3 sú endemity Krivánskej Malej Fatry. Celkove na území žije 188 chránených druhov, z ktorých medzi najznámejšie a charakteristické patria veľké predátory medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid a mačka divá, z dravcov sú to orol skalný, jastrab veľký, včelár lesný, sokol lastovičiar a pod.
Klimatické pomery:
Využitie územia: Rekreačné využitie je veľmi intenzívne predovšetkým v oblasti Štefanovej a Vrátnej, najmä v letnej sezóne. Územie je sprístupnené 157km turistických chodníkov. V zimnom období medzi najnavštevovanejšie strediská patrí Vrátna dolina, Trusalová a Lučivná. Vynikajúce podmienky pre lyžiarsku bežeckú turistiku a cykloturistiku sú v ochrannom pásme s vysokými esteticko-krajinárskymi hodnotami, predovšetkým v katastrálnych územiach obcí Terchová a Zázrivá.