Východoslovenská rovina

Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Východoslovenská nížina v subprovincii Veľká dunajská kotlina v provincii Východopanónska panva.

Poloha: Nachádza sa na juhovýchodnom Slovensku v povodí dolných tokov riek Ondava, Laborec a Latorica (spojením prvých dvoch vzniká rieka Bodrog). Na severe a na západe ju ohraničuje Východoslovenská pahorkatina, na východe štátna hranica s Ukrajinou, na juhu štátna hranica s Maďarskom a na juhozápade Zemplínske vrchy.

Okresy: Michalovce, Sobrance, Trebišov, Vranov nad Topľou.

Rozloha: 1.714km2.

Najvyšší bod:

Najnižší bod: Nachádza sa pri obci Klin nad Bodrogom v nadmorskej výške 94,3m a je ním hladina rieky Bodrog. Je to najnižší bod Slovenska.

Geologická stavba: Územie je tektonicky podmienenou zníženinou, počas neogénu bola sedimentačnou oblasťou, v ktorej sa usadzovali morské a jazerné usadeniny (íly, ílovce, piesky, štrky, zlepenca a iné). Malé ostrovy územia tvoria sopečné horniny. Vcelku predstavuje mladú štruktúrnu rovinu vytvorenú riečnou akumuláciou, ukladaním spraší, sprašových hlín a viatych pieskov.

Reliéf: Rozsiahle územie s maximálnou dĺžkou v smere sever-juh 64km a šírkou v smere západ-východ 46km. Nad rovinatý reliéf vyčnievajú tri andezitové exoty (Veľký vrch, Tarbucka a Chlmecké pahorky). Na nich územie stúpa z nadmorskej výšky 94 na 277m. Inak rovinný až nepatrne zvlnený reliéf s amplitúdou pod 30m. Rovina bola na väčšine plochy formovaná akumulačnou činnosťou riek v podobe poriečnych rovín. Najvýznamnejšie poriečne roviny s gradačnými valmi a depresiami sú vyvinuté pozdĺž Ondavy, Laborca, Uhu a Latorice. Rieky v nich meandrujú a vyznačujú ich mnohé opustené, tzv. mŕtve ramená so stojatou vodou, mokrade a slatiny. Hoci územie z hľadiska povrchovej tvárnosti predstavuje monotónny, zdanlivo homogénny rovinný celok, genézou a vnútornou štruktúrou jednotlivých časti je veľmi pestrá.

Lesné porasty: Územie je prevažne odlesnené, po hydromelioračných úpravách sa poľnohospodársky využíva. Prevláda orná pôda, menej je lúk, pasienkov a pôvodných lužných lesov a močiarov.

Vodstvo: Územie patrí k povodiu Tisy s bohato rozvetvenou sieťou. Územím pretekajú rieky Topľa, Ondava, Laborec s Čiernou vodou, Uh, a Latorica, ktoré po splynutí vytekajú ako Bodrog v najnižšom bode Slovenska. Riečne štvrtohorné sedimenty majú značné zásoby podzemných vôd, vyskytujú a aj minerálne vody a artézske studne.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery: Klimaticky patrí územie do teplej klimatickej oblasti. Priemerné teploty v januári sú -1 až -4°C, v júli 18,5-20,5°C. Ročný úhrn zrážok je 530-700mm.

Delenie: Východoslovenská rovina sa delí 12 geomorfologických podcelkov: Trebišovská tabuľa, Malčická tabuľa, Iňačovská tabuľa, Závadská tabuľa, Sobranecká rovina, Senianska mokraď, Medzibodrocké pláňavy, Kapušianske pláňavy, Laborecká rovina, Ondavská rovina, Latorická rovina, Bodrocká rovina.