Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Stredné Beskydy v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Je najsevernejšie položený horský celok Slovenska, rozprestierajúci sa na Orave pozdĺž štátnej hranice s Poľskom na severe a na východe (od sedla Príslop-940,0m po sedlo Pod Palkočom). Na juhu ho ohraničuje Podbeskydská brázda a Podbeskydská vrchovina (západne od obce Novoť) a na západe Kysucká vrchovina (od sedla Demänová po Talapkov Beskyd-1.057,3) a Kysucké Beskydy.
Okresy: Čadca, Námestovo.
Rozloha: 129km2.
Najvyšší bod: Babia hora (1.724,9m).
Najnižší bod:
Geologická stavba Flyšové pohorie s príkrovovo-vrásovou stavbou. Budujú ho paleogénne flyšové horniny s prevahou pieskovcov, ďalej ílovce a slieňovce.
Reliéf: Dĺžka územia je 35km a šírka 1-6km. Na odolnejšie pieskovce sa viažu vyššie, masívnejšie časti pohoria, s najvyšším vrchom Babia hora (1.724,9m), ktorá je nielen najvyššou kótou tohto pohoria a územia CHKO Horná Orava, ale i celých Vonkajších Západných Karpát. Reliéf je pestrý hornatý, vysočinový, v najvyšších polohách až veľhorský so stopami po zaľadnení. Častým prvkom reliéfu sú rozsiahle zosuvy. Pre značnú nadmorskú výšku, drsné podnebie a geografickú odľahlosť zostalo územie neosídlené. Podhorie Oravských Beskýd charakterizuje kopaničiarske osídlenie, tzv. rale.
Lesné porasty: Územie pokrývajú pomerne súvislé smrekové, miestami smrekovo-jedľové lesy. Vrcholové časti podcelkov Pilsko a Babia hora majú prirodzené hole s kosodrevinou.
Vodstvo:
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Územie patrí do chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Oravské Beskydy sa delia na 4 geomorfologické podcelky: Ošust, Pilsko, Polhoranská vrchovina, Babia hora.