Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Stredné Beskydy v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Na severe ho ohraničuje Jablunkovské medzihorie, na východe štátna hranica s Poľskom, na východe Oravské Beskydy, na juhu a juhozápade Kysucká vrchovina a na západe Turzovská vrchovina.
Okresy: Čadca.
Rozloha: 150km2.
Najvyšší bod: Veľká Rača (1.236,1m).
Najnižší bod: Nachádza sa na juhozápadnom okraji územia v nadmorskej výške približne 400m.
Geologická stavba: Územie budujú paleogénne flyšové horniny račianskej jednotky, pieskovce a ílovce. Má príkrovovo-vrásovú stavbu, silno porušenú zlomami.
Reliéf: Výrazný celok, ktorého hlavný hrebeň tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Monotónna geologická stavba (flyšové a bradlové pásmo) sa odráža v málo pestrom, hladko modelovanom reliéfe s častým výskytom zosuvov. Reliéf je vrchovinový a vysočinový. Diferencované tektonické pohyby a erózno-denudačné procesy podmienili v pohorí vznik dvoch morfograficky odlišných častí (Rača a Javorský Beskyd), ktoré oddeľuje dolina rieky Oščadnica. Veľká časť územia patrí do CHKO Kysuce.
Lesné porasty: Väčšinu územia pokrývajú lesy s množstvom chránených druhov rastlín, niektorých kriticky ohrozených. V minulosti rozsiahle odlesnenie pohoria viedlo k silnej erózii pôd. Povrch zaberajú plochy ornej pôdy a trvalých trávnych porastov, ktoré sa striedajú s plochami sekundárnych, prevažne smrekových lesov.
Vodstvo: Najvýznamnejšie vodné toky, ktoré odvádzajú vody z pohoria do Kysuce a jej prostredníctvom do Váhu sú Bystrica, Oščadnica a Čierňanka.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Vyššia, podhôlna časť územia patrí do chladnej klimatickej oblasti, nižšia vrchovinná na západe do mierne teplej oblasti s chladnou zimou.
Delenie: Kysucké Beskydy sa delia na 2 geomorfologické podcelky: Rača, Javorský Beskyd.