Skorušinské vrchy

Zatriedenie: Geomorfologický celok Podhôlno-magurskej oblasti v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.

Poloha: Na severe ho ohraničuje Oravská kotlina, na východe štátna hranica s Poľskom, na juhu Podtatranská brázda (podcelok Zuberecká brázda) a na západe Oravská vrchovina.

Okresy: Dolný Kubín, Tvrdošín.

Rozloha: 192km2.

Najvyšší bod: Skorušina (1.313,8m).

Najnižší bod:

Geologická stavba: Územie je budované centrálno-karpatským flyšom s pieskovcovo-ílovcovými súvrstviami a tvorí mohutnú nesúmernú synklinálu.

Reliéf: Hlavný chrbát vyvýšený nad Oravskú kotlinu a Podtatranskú brázdu predstavuje masívny chrbát rozrezaný hlbokými korytovými dolinami Oravice a Studeného potoka, ktoré rozčlenili Skorušinské vrchy na podcelky. Orientovaný je v smere juhozápad-severovýchod a tvorí oblúk prehnutý k severozápadu dlhý 30km a široký v priemere 7km. Najviac sa rozširuje v najvýchodnejšej časti v oblasti štátnej hranice s Poľskom na približne 8km. Najužší je v juhozápadnom cípe približne 1,5km.  

Lesné porasty: Povrch je pokrytý prevažne smrekovými lesmi s plochami trvalých trávnych porastov. Pôvodné smrekové lesy s prímesou buka a jedle sa zmenili na smrekové monokultúry.

Vodstvo: Územie je súčasťou povodia Váhu (vody odvádza rieka Orava). Vodné toky tečú prevažne na sever a na západ. K najvýznamnejším vodným tokom patrí Jelešňa, Oravica, Zábiedovčík, Studený potok s Blatnou a Krivský potok. Malá časť na juhozápade je prostredníctvom Kvačianky odvodnená na juh do Váhu.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery: Územie patrí do chladnej klimatickej oblasti.

Delenie: Skorušinské vrchy sa delia na 3 geomorfologické podcelky: Kopec, Skorušina, Oravická Magura.