Zatriedenie: Geomorfologický celok Podhôlno-magurskej oblasti v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Na severe ho ohraničujú Bachureň a Spišsko-šarišské medzihorie, na východe Košická kotlina, na juhu a na juhozápade Čierna hora a na západe Branisko.
Okresy: Prešov, Sabinov.
Rozloha: 280km2.
Najvyšší bod: Za horou (716,9m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Flyšové pohorie. Územie sa vytvorilo na geologickom podloží pochádzajúcom zo starších treťohôr, kedy sa v morskom prostredí usadili vrstvy pieskovcov a ílovcov. Prevažnú časť vrchoviny budujú flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu zložené z pieskovcov, zlepencov, ílovcov, slieňov a brekcií. Na južnom okraji vystupujú druhohorné horniny. Jednotlivé stavebné jednotky budované rozlične odolnými horninami a zlomové poruchy prispeli k reliéfu územia.
Reliéf: Územie má prevažne vrchovinný a pahorkatinný reliéf so širokými a pomerne nízkymi chrbtami (výška 450-700m) budovanými odolnejšími pieskovcami a zlepencami. Tie oddeľujú väčšinou otvorené doliny a erózne brázdy (Širocká, Chminianska a Sedliacka brázda), ktoré sa vytvorili (procesmi výmoľovej a povrchovej erózie pôdy a niekde aj zosuvmi) na odolných pieskovcoch, dolomitoch, zlepencoch a ílovitých bridliciach. Územie je pretiahnuté v smere severozápad-juhovýchod a má dĺžku takmer 30km a šírku 12-15km. Nadmorské výšky kolíšu medzi 253-700m.
Lesné porasty: Povrch je značne odlesnený s plochami oráčin, lúk, pasienkov, krovín a lesov. V skladbe lesov prevažuje v nižších polohách hrab, vyššie buk a v severozápadnej časti borovica. Charakter krajiny striedavo dotvárajú poľnohospodárske plochy, zalesnené celky a dediny.
Vodstvo: Územie patrí do povodia Hornádu. Povrchové vodné toky tečú do rieky Torysa (najvýznamnejšie prítoky sú ľavostranný Sekčov a pravostranný Slavkovský potok). Veľkú časť územia odvodňuje rieky Svinka s najlepšie vyvinutou riečnou sieťou. Nepriepustné ílovcové horniny, ako aj andezitové ostrovné vrchy sú bez zásob podzemných vôd. Pieskovcový flyš má menšie výskyty podzemnej vody. Na tektonické línie sa viaže výskyt minerálnych prameňov.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo: Žijú tu najmä lesné druhy: jeleň obyčajný, srnec lesný, diviak lesný, rys ostrovid. Z drobných cicavcov okolo vodných tokov tu žije dulovnica väčšia a vydra riečna.
Klimatické pomery: Najnižšia časť územia patrí do teplej, výšky 350-800m do mierne teplej klimatickej oblasti s chladnou zimou. Priemerný ročný úhrn zrážok je 600-780mm, priemerné teploty v januári -4°C až -6°C, v júli 14,5-16°C- Letných dní v roku je 15-56 a snehová pokrývka trvá 70-120 dní v v roku.
Delenie: Šarišská vrchovina sa delí na 3 geomorfologické časti: Širocká brázda, Sedlická brázda, Chminianska brázda.